Preskočiť na obsah

Prijatie ODF v Európe

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Článok Prijatie ODF v Európe sa zaoberá prijatím otvoreného formátu OpenDocument (ODF) v krajinách Európskej únie.

Postoj európskych vlád k ODF

[upraviť | upraviť zdroj]

Európske vlády minimálne od roku 2003 skúmajú rozličné možnosti uchovávania dokumentov vo formáte založenom na XML, vydali už i technické štúdie ako napríklad „Valorisova Správa“. V marci 2004 požiadali európske vlády tím OpenOffice-u a tím Microsoft-u, aby prezentovali svoje kancelárske dokumentové formáty založené na XML (Bray, 29. septembra 2004).

V máji 2004, Telematika medzi Administračným Výborom (TAC) vydala sadu odporúčaní, v ktorom si obzlášť všimli, že „kvôli svojej špecifickej úlohe v spoločnosti, verejný sektor sa musí vyhýbať [situácii, kde by bol] niekomu nanútený špecifický produkt, s ktorým interaguje elektronicky. Naopak, akýkoľvek dokumentový formát, ktorý nediskriminuje hráčov na trhu a ktorý môže byť implementovaný na viacerých platformách, by sa mal podporovať. Obdobne, verejný sektor by sa mal vyhýbať každému formátu, ktorý nezaručuje hráčom na trhu rovnocenné šance implementovať aplikácie spracuvávajúce formát, najmä tam, kde by to mohlo spieť k výberu produktu na strane občanov alebo obchodných spločností. V tomto ohľade budú štandardizačné iniciatívy nielen zabezpečovať spravodlivý a konkurenčný trh, ale aj pomáhať zabezpečovať vzájomnú prenosnosť a funkčnosť implementovaných riešení, pričom zachovajú súťaž a inováciu.“ (TAC, 25. mája 2004) Následne vydali odporúčania, ktoré obsahovali:

  • Hráči na trhu priemyslu, ktorí sa momentálne nepodieľajú na OASIS Open Document Formáte, zvážia, či by sa nemali zúčastniť na procese štandardizácie, aby sa podporil širší koncenzus v priemysle ohľadne tohoto formátu;
  • Microsoft zváži, či by nemal vykonať verejný záväzok, aby publikoval a poskytol nediskriminačný prístup k budúcim verziám svojich špecifikácií WordML;
  • Microsoft zváži, či by nemal zaslať svoje XML formáty nejakému medzinárodnemu štandardizačnému orgánu podľa vlastného výberu;
  • Verejný sektor má podporu, aby poskytoval svoje informácií v niekoľkých formátoch. V situáciách, kde sa dá použiť len jeden revidovateľný dokumentový formát, či už voľbou alebo okolnosťami, mal by to byť formát ohľadom ktorého je koncenzus v priemysle, čoho dôkazom je aj adaptácia daného formátu ako norma. (TAC, 25. mája 2004)

Formát OpenDocument je od 3. mája 2006 štandardizovaný Medzinárodnou organizaciou pre normalizáciu ako štandard ISO/IEC 26300. Microsoft doteraz nikdy nezaslal súčasné binárne kancelárske formáty (DOC, XLS, PPT) žiadnemu štandardizačnému orgánu. Microsoft však zaslal v novembri 2005 svoj formát Office XML štandarizačnej organizácii ECMA na zváženie. Mnohí očakávajú, že ISO akceptuje a schváli OpenDocument vďaka svojmu rýchlemu schvaľovaciemu procesu, a že keď ISO ratifikuje túto normu, Európska Únia bude požadovať OpenDocument ako normu kancelárskeho balíka pre Európsku Úniu. (Marson, 18. októbra 2005)

Definícia otvorenej normy v EU

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Norma je prijatá a bude udržiavaná neziskovou organizáciou, a jej nepretržitý vývoj prebieha na základe rozhodovacieho procesu otvoreného všetkým zainteresovaným stranám (koncenzus alebo väčšinové rozhodnutie atď.).
  • Norma už bola publikovaná a dokument, špecifikujúci danú normu, je dostupný buď bezplatne alebo za nominálny poplatok. Musí byť dovolené pre všetkých ho kopírovať, distribuovať a používať zadarmo alebo za nominálny poplatok.
  • Duševné vlastníctvo, t. j. možné súčasné patenty, danej normy (alebo jej časti) je neodvolateľne dané k dizpozícii bez akýchkoľvek licenčných poplatkov.
  • Neexistujú žiadne prekážky na opätovné použitie danej normy.

(EIF, 2004)

V súčasnosti, OpenDocument splňuje všetky štyri z týchto požiadaviek. Jeho konkurent, MOOX, stále nesplňuje body 1, 3, a 4.

Viac podrobností a zdôvodnenie ohľadom toho, ako definuje otvorenú normu Európska Únia, môžete nájsť v Európskom pracovnom rámci vzájomnej prenosnosti a funkčnosti pre pan-európske služby eGovernment-u.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]