Preskočiť na obsah

Privilegium pro Slavis

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Privilegium pro Slavis

Privilegium pro Slavis je privilégium, ktoré žilinským Slovákom udelil/potvrdil kráľ Ľudovít I. Veľký 7. mája 1381[1].

Podľa privilégia mali polovicu mestskej rady tvoriť nemeckí a polovicu slovenskí mešťania s rovnakými právami.[2] Udelil ho po sťažnosti Slovákov, ktorí tvrdili, že toto dávnejšie pravidlo mesta nemeckí mešťania odmietajú dodržiavať.[3] Privilégium sa zachovalo v odpise hodnoverného miesta v Turci z roku 1431.[4]

Privilegium pro Slavis је „najstarší bezpečne zachovaný dokument o zrovnoprávnení slovanského mešťanstva s nemeckým v slovanských krajinách strednej Európy, teda v Čechách, Morave, Poľsku, Sliezku a Lužici, kde vývoj dospel k podobnému výsledku až značne neskôr.“[4]

Znenie listiny

[upraviť | upraviť zdroj]

„My Ľudovít, z božej milosti kráľ Uhorska, atď. Dávajúc na pamäť obsahom prítomnej listiny všetkým, ktorých sa to týka, že našej vznešenosti sa za časť Slovákov, obyvateľov a hostí našich v meste Žiline, pod ťažkou sťažnosťou vysvetlilo, vyhľadajúc starú obyčaj a slobodu menovaného mesta Žiliny, že medzi nimi z jednej a Nemcami, obyvateľmi a hosťami našimi z predmenovanej Žiliny zo strany druhej, že osoby prísažných mešťanov a rada menovaného mesta boli vždy v rovnakom počte volené a ustanovené.

Teraz však menovaní Nemci, obyvatelia a hostia naši z predmenovanej Žiliny odmietli, aby podľa toho, ako stará obyčaj a sloboda vyhľadáva, spomedzi nich (Slovákov) za prísažných vyvoliť a tiež ich do rady tohože mesta prijať. Keďže predsa oni (Slováci) všetky dávky, či dane, či akékoľvek služby nám a našim županom, pre nich ustanoveným i tým, ktorí sa v budúcnosti ustanovia, rovnakým pomerom ako menovaní Nemci, občania a hostia naši predmenovanej Žiliny, úplne a poctivo platili, prispievali a preukazovali. Preto našu vznešenosť (Slováci) požiadali, aby sme im včas zariadili opatrenia o pomoci.

A pretože Slováci, obyvatelia a hostia naši z menovaného mesta Žiliny zvaného, ako i z tohože kraja sú početnejší ako Nemci, občania a hostia naši, a v predmenovanom meste našom Žiline často spomínaní Slováci, obyvatelia a hostia naši, nerozlišujú sa čo do dávok, daní alebo služieb, rovnakým pomerom ako Nemci, občania a hostia naši, nám platia, poskytujú a preukazujú a podľa týchto našich príjmov a našich veľmožov nech bude zjavné, že spomedzi Slovákov, obyvateľov a hostí našich z jednej a týchže Nemcov zo strany druhej, majú sa osoby prísažných mešťanov v rovnakom počte voliť a do rady prijímať a tak spoločne s predchádzajúcim, poradivší sa s týmiže veľmožmi, nech každý predmet sporu a roztržky medzi predmenovanými Slovákmi, občanmi a hosťami našimi na jednej, a spomínanými Nemcami, občanmi a hosťami na druhej strane, privedie sa k pokoju a spomedzi nich úplne a všemožne nech sa vykorení a nech oni majú možnosť tešiť sa z pokoja večného mieru.

Nariaďujeme týmže spôsobom, aby medzi predmenovanými Slovákmi, občanmi a hosťami našimi z jednej a týmiže Nemcami, občanmi a hosťami zo strany druhej, osoby za prísažných prísediacich rovnakým spôsobom a rovnakým počtom boli volené a ustanovované, ako aj predmenovaní Slováci, obyvatelia a hostia naši, do rady predmenovaného mesta boli prijatí podľa rovnakého počtu a príslušnou mierou s menovanými Nemcami.

Dané v predmenovanej Žiline na sv. Jána pred Latinskou bránou roku Pána 1381.“[5]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ ŠKVARNA, Dušan, et al. Lexikón slovenských dejín. 3. vyd. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Mladé letá, 2006. 381 s. ISBN 80-10-00872-9. S. 42.
  2. ↑ Dejiny Slovenska. Ed. Samuel Cambel. Vyd. 1. Zväzok I : (do roku 1526). Bratislava : Veda, 1986. 534 s. S. 344 – 345.
  3. ↑ Privilegium pro Slavis. In: Encyklopédia Slovenska. 1. vyd. Zväzok IV. N – Q. Bratislava : Veda, 1980. 671 s. S. 556.
  4. 1 2 379. PRÁVA SLOVENSKÝCH MIEST OD POLOVICE 13. DO KONCA 15. STOROČIA : d) Žilinské právo. In: KUZMÍK, Jozef. Slovník starovekých a stredovekých autorov, prameňov a knižných skriptorov so slovenskými vzťahmi. Vyd. 1. Martin : Matica slovenská, 1983. 608 s. (Dokumentácia.) S. 427 – 429.
  5. ↑ ORGON. Privilégium pre Žilinských Slovákov - rok 1381 [online]. sobota 3. decembra 2011, [cit. 2026-09-01]. Dostupné online.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]