Zobrazenie zdroja stránky Proglas (prológ)

'''Proglas''' (v hlaholike: ⰒⰓⰑⰃⰎⰀⰔ, v cyrilike: Проглас)  je starosloviensky prológ k Štvorevanjeliu, datovaný do [[9. storočie|9. storočia]]. Pôvodný [[rukopis (starý dokument)|rukopis]] sa nezachoval, zachovali sa štyri neskoršie rukopisy, tendujúce k [[cirkevná slovančina|cirkevnej slovančine]].

== Názov ==
Proglas je [[incipit]] (prvé slovo textu), ktorý sa nachádza vo všetkých štyroch zachovaných rukopisoch. Srbské rukopisy používajú názov „Blaženago učitelja našego Konstantina Filosofa slovo“, ruský „Predslovije jevangelъskoje svętago Kirila“.<ref name="VP"/>{{rp|15, 109}} Súčasný názov v slovenčine je Proglas, čo je starosloviensky [[kalk]], presnejšie hybridný polokalk gréckeho prólogos (πρόλογος), teda označenia úvodu „k väčšiemu literárnemu dielu, ktorý tematicky a obsahovo súvisí s náplňou diela i jeho štruktúrou a vysvetľuje jeho zmysel a zámer“<ref name="PLBV"/>.<ref name="VP"/>{{rp|13-14}}

== Rukopisy ==
Proglas objavil v roku [[1858]] [[Alexander Hilferding|A. F. Hilferding]] v srbskom rukopise zo [[14. storočie|14. storočia]].<ref name="Vašica"/>{{rp|26}} Okrem toho sa zachoval ešte v ďalších dvoch staroslovienskych prekladoch evanjelií srbského pôvodu z [[13. storočie|13.]] a 14. storočia a existuje ešte jeden ruský rukopis zo [[16. storočie|16. storočia]] (Proglas sa v ňom nezachoval celý).<ref name="Dvorník"/> Ide o rukopisy: Chilandarský (13. storočie), Chludovov a Péčsky (14. storočie) a neúplný Trojický rukopis.<ref name="SSLD"/><ref name="Kuzmík"/> Rukopisy Proglasu nepatria medzi [[starošlovienčina|staroslovienske]] pamiatky, pretože sa zachovali iba v neskorších odpisoch, ktoré sa prikláňajú k [[cirkevná slovančina|cirkevnej slovančine]] a všetky sú písané v [[cyrilika|cyrilike]] ([[hlaholika|hlaholský]] rukopis sa nezachoval).<ref name="VP"/>{{rp|96}}

Najstarší z rukopisov je Chilandarský rukopis, ktorý objavil v roku [[1868]] v kláštore [[Chilandar]] (jeden z 20 pravoslávnych kláštorov na [[Athos (polostrov)|Athose]]) ruský archimandrita Leonid (Lev Alexandrovič Kavelin). Ide o text písaný [[in continuo]] na [[pergamen (koža)|pergamene]], bez rozdelenia na [[strofa|strofy]] v dvoch stĺpcoch s medzerami medzi slovami len po [[bodka (interpunkčné znamienko)|bodke]].<ref name="VP"/>{{rp|96-99}}

Hilferdingov rukopis (alebo Pečský rukopis) bol objavený ako prvý, v srbskom rukopise štyroch evanjelií na pergamene zo 14. storočia. Text je zapísaný in continuo v stĺpcoch, bez rozdelenia na strofy či verše. Medzery sa nachádzajú len po [[Interpunkcia|interpunkcii]].<ref name="VP"/>{{rp|103-105}}

Chludovov rukopis bol objavený v roku [[1872]] a pochádza zo 14. storočia. Je zapísaný in continuo. Napriek viacerým hláskoslovným, morfologickým a syntaktickým zmenám oproti Chilandarskému rukopisu má k nemu bližšie ako k Hilferdingovmu.<ref name="VP"/>{{rp|109}}

Trojický rukopis objavil A. I. Sobolevskij v roku [[1898]] v [[Trojicko-sergijevská lavra|Trojicko-Sergejivskej lavre]]. pochádza zo [[16. storočie|16. storočia]], je písaný v ruskej redakcii cirkevnej slovančiny (odlišnosti sú v lexike a slovoslede), nenachádza sa na začiatku štvorevanjelia (ako tri predchádzajúce rukopisy).<ref name="VP"/>{{rp|106}}

Rukopisy Proglasu na Slovensku publikovala Kristína Pavlovičová vo vedeckej monografii ''Veľkomoravský Proglas'' (2016).

== Autorstvo ==
Ako autor je v srbských rukopisoch uvedený [[Konštantín Filozof]]. Sám seba by však neoznačil za „blaženého učiteľa nášho“. Je možné, že ide o neskoršiu vsuvku, alebo Konštantínovi Filozofovi skutočný autor ''Proglasu'' tento text pripísal, aby získal väčšiu autoritu.<ref name="VP"/>{{rp|16}} 

Odborníci sa k autorstvu tiež stavali rôzne<ref name="VP"/>{{rp|17}}:
* k názoru, že autor bol [[Konštantín Filozof]], sa prikláňali A. F. Hilferding, E. Golubinskij, I. Frank, N. Nikolskij, E. Georgiev, Josef Vajs, F. Grivec
* k názoru, že autor bol [[Konštantín Preslavský]], sa prikláňali A. I. Sobolevskij, J. Ivanov, M. Murko, V. N. Zlatarski
* ani jednu z vyššie uvedených možností/nepriklonili sa na žiadnu zo strán: I. I. Streznevskij, V. Jagič, A. Voronov, [[Miloš Weingart]], I. Ohijenko, N. Wijk, František Pastrnek

V slovenskej literárnej vede sa za autora ''Proglasu'' považuje Konštantín Filozof.<ref name="VP"/>{{rp|18}} K tomuto názoru sa prikláňali z českých a slovenských vedcov [[Josef Vašica]]<ref name="Vašica"/>{{rp|26-28}}, byzantológovia [[František Dvorník]]<ref name="Dvorník"/>, [[Růžena Dostálová]]<ref name="Bv"/> a [[Alexander Avenarius]]<ref name="Avenarius"/>, [[Eugen Pauliny]]<ref name="Pauliny"/>{{rp|126-127}}, historik [[Peter Ratkoš]]<ref name="Sdv"/> či [[Ján Stanislav (1904)|Ján Stanislav]]<ref name="texty_2"/><ref name="Stanislav"/>. Zo zahraničných byzantológ a pravoslávny teológ [[John Meyendorff]]<ref name="BT"/>.

== Nahtigalova rekonštrukcia ==
V roku 1943 publikoval slovinský slavista [[Rajko Nahtigal]] v práci ''Rekonstrukcija treh starocerkvenoslovanskih izvirnih pesnitev''  svoju rekonštrukciu ''Proglasu''.<ref name="Nahtigal"/> Vychádzal z predpokladu, že autorom je [[Konštantín Preslavský]], a teda usiloval sa text „zrekonštruovať tak, aby mu vznikol 12-slabičný verš s cezúrou po 5. alebo 7. slabike, pričom cezúru pravidelne vyznačuje“.<ref name="VP"/>{{rp|112}} Opieral sa tu o domnienku ruského slavistu A. I. Sobolevského, ktorý pokladal ''Abecednú modlitbu'' aj ''Proglas'' za dielo Konštantína Preslavského, a teda obidve za napísané v dvanásťslabičnom verši s cezúrou po piatej slabike. Nahtigal text v niektorých prípadoch (12., a 13., 31. a 32., 35. a 36., 41. a 42., 45. a 46., 65. a 66 verš jeho rekonštrukcie) delí na dva verše (tieto sú približne dvojnásobne dlhé oproti ostatným). Niekedy delí aj kratšie úseky na dva a „do textu vkladá sémanticky málo zaťažené výrazy, ktoré majú iba tú funkciu, aby verš natiahli do ním preferovaného dvanásťslabičníka“.<ref name="VP"/>{{rp|112-114}} Nahtigal „všetky vsuvky, ktoré mali byť barličkami dvanásťslabičníka, uvádzal v zátvorkách, aby bolo jasné, že ide iba o jeho hypotézu. Časom sa na zátvorky zabudlo, alebo sa z dajakých príčin zdali nepodstatné.“<ref name="VP"/>{{rp|10}}

== Preklady do slovenčiny ==
''Proglas'' bol do slovenčiny preložený viackrát. Najstarší je neúplný preklad Jána Stanislava z roku 1957<ref name="texty_1"/>, resp. 1967<ref name="texty_2"/>. Prekladal z Chilandarského rukopisu, čiastočne do prózy a čiastočne do veršov.<ref name="O_prekladoch"/>{{rp|324-327}} Vo svojom preklade sa dopustil niektorých chýb, napr. pri vymenovaní mien evanjelistov (a [[Evanjelium (spisy)|evanjelií]]), keď preložil staroslovienske „Mat(f)ej“ ako Matej, pričom správne malo byť Matúš.<ref name="VP"/>{{rp|93}}

Ďalší preklad je od Eugena Paulínyho v prebásnení [[Viliam Turčány|Viliama Turčányho]] po prvý raz publikovaný v roku 1964<ref name="Pauliny"/>{{rp|126-133}}, neskôr Viliam Turčány svoj preklad upravoval, posledná verzia je z roku 2011<ref name="O_prekladoch"/>{{rp|324}}. Preklad vychádza z Nahtigalovej rekonštrukcie, a to tak, že „Pauliny urobil iba tzv. surový jazykový preklad, ktorý poskytol básnikovi Viliamovi Turčánymu na prebásnenie.“<ref name="VP"/>{{rp|10-11}} Preklad/prebásnenie je sylabotonické.

V roku 2011 publikoval svoju parafrázu ''Proglasu'' [[Ľubomír Feldek]]. Je sylabotonická. Takisto bol presvedčený, že originálny text je dvanásťslabičník, ale v jeho parafráze sa striedajú päťstopové akatalektické (desaťslabičné) a päťstopové hyperkatalektické (jedenásťslabičné) [[jamb]]ické verše. Jeho [[parafráza]] sa nepridržiava stichického originálu, ale je strofická – obsahuje 5-veršové strofy – a takisto je [[rým]]ovaná: tretí a piaty a druhý a štvrtý [[Verš (rad básne)|verš]] sú viazané striedavým rýmom, nepárne verše ženským a párne mužským.<ref name="VP"/>{{rp|127-128}}

V roku 2013 publikoval svoju verziu [[Ján Zambor]]. Originál ''Proglasu'' považuje za [[Sylabický veršový systém|sylabický]], no jeho prebásnenie je [[Sylabotonický veršový systém|sylabotonické]].<ref name="VP"/>{{rp|128-129}}

K. Pavlovičová uvádza, že pri interpretácii ''Proglasu'' sa vynorilo viacero nezrovnalostí, najzreteľnejších pri jeho prekladoch. Výrazne to možno pozorovať na dvojiciach „slovo – Slovo“ a „písmo – Písmo“. Desakralizované poňatie ''Proglasu'' ako básne vyhovovalo ideológii ateizácie po [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]], ktorej podliehali všetky slovanské krajiny. A nedokázali sa od neho oslobodiť ani prekladatelia po roku [[1989]]. Tvorcov socialistického estabilišmentu by stálo mnoho námahy, aby podali výraz Slovo ako Druhú božskú osobu, ako samého Krista, ako večné Otcovo Slovo atď. Oveľa jednoduchšie a pritom ideologicky optimálne bolo vysvetlenie slova ako symbolu filológie, slovanského písomníctva. Podobne je to v dvojici, v ktorej Písmo je skrátený názov zo spojenia Sväté písmo, teda pomenovanie súhrnu biblických kníh. Teda niečo celkom iné ako písmo vo význame súhrn písmen, spôsob zachytávania rečového prejavu.<ref name="O_prekladoch"/>{{rp|323}}

Ďalšia chyba vznikla pri preklade biblického citátu z [[Prvý list Korinťanom|Prvého listu Korinťanom]] (14, 19): ''„Na zhromaždení radšej chcem povedať päť zrozumiteľných slov, aby som aj iných poučil, než desaťtisíc slov darom jazykov“'', v ktorom apoštol [[Pavol (apoštol)|Pavol]] reaguje na stále sa vzmáhajúcu [[glosolália|glosoláliu]], tzv. modlitbu v jazykoch. Išlo o akési blábolenie v stave eufórie z prežívanej Božej prítomnosti. Sv. Konštantín Cyril ho použil pri charakteristike zrozumiteľnosti textu. Citát z [[Biblia|Biblie]] je to najjednoduchšie, pri preklade čoho nemožno nič pokaziť. Biblické miesto, ktoré Konštantín cituje, obsahuje dve [[číslovka|číslovky]], a to päť a desaťtisíc. Toto miesto je identické v prekladoch Biblie všetkých čias a na celom svete, veď číslovky, najmä základné, sú podľa denotátu excelentne monosémické lexikálne jednotky. Ján Stanislav prekladá číslovku desaťtisíc (ssl. tьma) výrazom „hŕba“<ref name="texty_2"/>, Viliam Turčány v starom preklade<ref name="Pauliny"/>{{rp|131}} a Ján Zambor si vystačili s výrazom „tisíce“.<ref name="O_prekladoch"/>{{rp|336}} Ľubomír Feldek má vo svojej paralele ''Proglasu'' „stá a stá“.<ref name="O_prekladoch"/>{{rp|336-337}} V najnovšom preklade Viliam Turčány ešte zosilňuje poetizáciu, keď reduplikuje výraz tma a používa genitívnu metaforu tma slov: „rieknuť tmu, tmu slov“.<ref name="O_prekladoch"/>{{rp|337}} Starosloviensky výraz „tьma“ je síce okrem číslovky desaťtisíc aj substantívum s významom „tma, temnota“,  ale v tomto fragmente ''Proglasu'' je takýto preklad nesprávny, keďže ide o biblický citát z apoštola Pavla.<ref name="O_prekladoch"/>{{rp|337}} Prebásňovatelia tu z biblického citátu urobili parafrázu, pričom text poetizujú.<ref name="O_prekladoch"/>{{rp|336-337}} O ďalších chybách v prekladoch ''Proglasu'' do slovenčiny pozri<ref name="O_prekladoch"/>.

== Žáner ==
Hoci na Slovensku je všeobecne rozšírená mienka, že ''Proglas'' je báseň, autorka monografie a viacerých štúdií o ''Proglase'' Kristína Pavlovičová tvrdí, že ide o prozaický homileticko-apologetický text, o [[kázeň]]. Rusista a slavista docent Michal Téra to hodnotí takto: ''„Bylo by jistě záhodno, kdyby závěry Kristíny Pavlovičové pronikly i do všech literárních příruček a učebnic na všech typech škol v Česku i na Slovensku, neboť její práce mění pohled na Proglas skutečně zásadním způsobem.“''<ref name="Parrésia"/>

== Referencie ==
{{referencie|refs=

<ref name="VP">{{Citácia knihy
| priezvisko = Pavlovičová
| meno = Kristína
| titul = Veľkomoravský Proglas
| miesto = Trnava
| vydavateľ = Typi Universitatis Tyrnaviensis
| rok = 2016
| isbn = 978-80-568-0016-4
| počet strán = 142
| strany = 
}}</ref>

<ref name="PLBV">{{Citácia knihy
| kapitola zborník = prológ
| priezvisko = Heriban
| meno = Jozef
| odkaz na autora = Jozef Heriban (1925)
| titul = Príručný lexikón biblických vied
| odkaz na titul = Príručný lexikón biblických vied
| vydanie = 3
| typ vydania = opr. a dopl.
| miesto = Bratislava
| vydavateľ = Don Bosco
| rok = 1998
| isbn = 80-88933-07-2
| edícia = Biblica
| zväzok edície = 4
| počet strán = 1366
| strany = 852
}}</ref>

<ref name="Vašica">{{Citácia knihy
| priezvisko = Vašica
| meno = Josef
| odkaz na autora = Josef Vašica
| titul = Literární památky epochy velkomoravské 863{{--}}885
| miesto = Praha
| vydavateľ = Lidová demokracie
| rok = 1966
| počet strán = 287
| strany = 
}}</ref>

<ref name="Dvorník">{{Citácia knihy
| priezvisko = Dvorník
| meno = František
| odkaz na autora = František Dvorník
| titul = Byzantské misie u Slovanů
| prekladatelia = [[Vladimír Vavřínek]]
| vydanie text = Vyd. 1.
| miesto = Praha
| vydavateľ = [[Vyšehrad (nakladateľstvo)|Vyšehrad]]
| rok = 1970
| edícia = Historica
| zväzok edície = 
| počet strán = 393
| strany = 132, 332
}}</ref>

<ref name="SSLD">{{Citácia knihy
| kapitola zborník = PROGLAS
| priezvisko = Macura
| meno = Vladimír 
| spoluautori = a kol.
| titul = Slovník světových literárních děl
| zväzok = 2 M{{--}}Ž
| vydanie text = Vyd. 1.
| miesto = Praha
| vydavateľ = [[Odeon]]
| rok = 1988
| počet strán = 459
| strany = 154
}}</ref>

<ref name="Kuzmík">{{Citácia knihy
| kapitola zborník = 104. VERŠOVANÝ PROGLAS (PREDSPEV) K STAROSLOVIENSKEMU ŠTVOREVANJELIU
| priezvisko = Kuzmík
| meno = Jozef
| odkaz na autora = Jozef Kuzmík
| titul = Slovník starovekých a stredovekých autorov, prameňov a knižných skriptorov so slovenskými vzťahmi
| odkaz na titul = Slovník starovekých a stredovekých autorov, prameňov a knižných skriptorov so slovenskými vzťahmi
| vydanie text = Vyd. 1.
| miesto = Martin
| vydavateľ = Matica slovenská
| rok = 1983
| edícia = Dokumentácia
| zväzok edície = 
| počet strán = 608
| strany = 179
}}</ref>

<ref name="Bv">{{Citácia knihy
| priezvisko = Dostálová
| meno = Růžena
| odkaz na autora = Růžena Dostálová
| titul = Byzantská vzdělanost
| vydanie text = Vyd. 2.
| vydavateľ = Vyšehrad
| miesto = Praha
| rok = 2003
| edícia = Kulturní historie
| zväzok edície = 
| isbn = 80-7021-409-0
| počet strán = 413
| strany = 63{{--}}64
}}</ref>

<ref name="Nahtigal">{{Citácia knihy
| priezvisko = Nahtigal
| meno = Rajko
| odkaz na autora = Rajko Nahtigal
| titul = Rekonstrukcija treh starocerkvenoslovanskih izvirnih pesnitev
| miesto = Ljubljana
| vydavateľ = Akademija znanosti in umetnosti
| rok = 1943
| url = https://ebooks.uni-lj.si/ZalozbaUL/catalog/view/442/786/8792
| edícia = 
| zväzok edície = 
| počet strán = 116
| strany = 
}}</ref>

<ref name="Avenarius">{{Citácia knihy
| priezvisko = Avenarius
| meno = Alexander
| odkaz na autora = Alexander Avenarius
| titul =  Byzantská kultúra v slovanskom prostredí v 6.{{--}}12. storočí : k problému recepcie a transformácie
| vydanie = 1
| miesto = Bratislava 
| vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]]
| rok = 1992
| isbn =80-224-0359-8
| počet strán = 280
| strany = 76
}}</ref>

<ref name="Pauliny">{{Citácia knihy
| priezvisko = Pauliny
| meno = Eugen
| odkaz na autora = Eugen Pauliny
| titul = Slovesnosť a kultúrny jazyk Veľkej Moravy
| vydanie = 1
| miesto = Bratislava
| vydavateľ = [[Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry]]
| rok = 1964
| edícia = Pamäti a dokumenty
| zväzok edície = 18
| počet strán = 248
| strany = 
}}</ref>

<ref name="Sdv">{{Citácia knihy
| priezvisko = Ratkoš
| meno = Peter
| odkaz na autora = Peter Ratkoš
| titul = Slovensko v dobe veľkomoravskej
| vydanie = 1
| miesto = Košice
| vydavateľ = Východoslovenské vydavateľstvo
| rok = 1988
| počet strán = 
| strany = 47
}}</ref>

<ref name="texty_1">{{Citácia knihy
| priezvisko = Stanislav
| meno = Ján
| titul = Dejiny slovenského jazyka
| zväzok = III : Texty
| vydanie = 
| typ vydania = 
| miesto = Bratislava
| vydavateľ = Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied
| rok = 1957
| počet strán = 326
| strany = 79{{--}}80
}}</ref>

<ref name="texty_2">{{Citácia knihy
| priezvisko = Stanislav
| meno = Ján
| odkaz na autora = Ján Stanislav (1904)
| titul = Dejiny slovenského jazyka
| odkaz na titul = Dejiny slovenského jazyka
| zväzok = III : Texty
| vydanie = 2
| typ vydania = dopl.
| miesto = Bratislava
| vydavateľ = Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied
| rok = 1967
| počet strán = 512
| strany = 105{{--}}107
}}</ref>

<ref name="Stanislav">{{Citácia knihy
| priezvisko = Stanislav
| meno = Ján
| titul = Starosloviensky jazyk
| odkaz na titul = 
| zväzok = 1 : Veľká Morava a Panónia. Kultúrny jazyk a písomníctvo. Konštantín Filozof, Metod a Kliment sloviensky. Fonetika
| vydanie = 1
| miesto = Bratislava
| vydavateľ = [[Slovenské pedagogické nakladateľstvo]]
| rok = 1978
| počet strán = 371
| strany = 189
}}</ref>

<ref name="BT">{{Citácia knihy
| priezvisko = Meyendorff
| meno = John
| odkaz na autora = John Meyendorff
| titul = Byzantine Theology : Historical Trends and Doctrinal Themes
| odkaz na titul =
| vydanie text =
| miesto = London
| vydavateľ = Mowbrays
| rok = 1975
| isbn = 0-264-66306-3
| počet strán = 243
| strany = 217{{--}}218
}}</ref>

<ref name="O_prekladoch">{{Citácia knihy
| priezvisko zborník = Pavlovičová
| meno zborník = Kristína
| kapitola zborník = O prekladoch Proglasu do slovenčiny
| priezvisko = Žeňuch
| meno = Peter
| priezvisko2 = Zubko
| meno2 = Peter
| spoluautori = et al.
| titul = Liturgické jazyky v duchovnej kultúre Slovanov : monotematický súbor štúdií
| vydanie = 1
| miesto = Bratislava
| vydavateľ = Slavistický ústav Jána Stanislava SAV; Slovenský komitét slavistov
| rok = 2017
| isbn = 978-80-89489-34-3
| počet strán = 367
| strany = 323{{--}}337
}}</ref>

<ref name="Parrésia">{{Citácia periodika
| priezvisko = Téra
| meno = Michal
| titul = Kristína Pavlovičová, Veľkomoravský Proglas; Kristína Pavlovičová Prológy Teofylakta Ochridského; Kristína Pavlovičová, Jozef
Pavlovič, Slová sv. Klimenta Ochridského
| periodikum = Parrésia : revue pro východní křesťanství
| odkaz na periodikum =
| miesto = Červený Kostelec
| vydavateľ = Pavel Mervart ve spolupráci s Ústavem východního křesťanství Husitské teologické fakulty Univerzity Karlovy v Praze a zapsaným spolkem AXIOS
| rok = 2022
| ročník =
| číslo = 16
| url = 
| strany = 277{{--}}279
| issn = 1802-8209
| poznámky = {{ISBN|978-80-7465-578-4}}}}</ref>

}}

== Ďalšia literatúra ==
* {{Citácia periodika  
| priezvisko = Žigo
| meno = Pavol
| autor = 
| odkaz na autora = 
| titul = O Proglase na záver Roka Konštantína a Metoda
| periodikum = Kultúra slova
| odkaz na periodikum = Kultúra slova
| rok = 2013
| mesiac = 
| ročník = 47
| číslo = 6
| url = http://www.juls.savba.sk/ediela/ks/2013/6/ks2013-6.pdf
| dátum prístupu = 2023-08-31
| issn = 0023-5202
| strany = 321{{--}}327
}}
* {{Citácia knihy
| priezvisko zborník = Zambor
| meno zborník = Ján
| odkaz na autora zborník = Ján Zambor
| kapitola zborník = O Proglase a jeho slovenských básnických prekladoch
| editori = Jana Pekarovičová, Miloslav Vojtech
| titul = Studia Academica Slovaca 42
| odkaz na titul = 
| vydanie = 
| typ vydania = 
| vydanie text = 
| miesto = Bratislava
| vydavateľ = Univerzita Komenského v Bratislave
| rok = 2013
| isbn = 978-80-223-3448-8
| url = http://zborniky.e-slovak.sk/SAS_42_2013.pdf
| počet strán = 347
| strany = 13{{--}}38
| url archívu = https://web.archive.org/web/20160310201553/http://zborniky.e-slovak.sk/SAS_42_2013.pdf
| dátum archivácie = 2016-03-10
}}
* {{Citácia periodika  
| priezvisko = Pavlovičová
| meno = Kristína
| odkaz na autora = 
| titul = Nejasnosti okolo veľkomoravského staroslovienskeho Proglasu
| periodikum = Slovenská literatúra : Revue pre literárnu vedu
| odkaz na periodikum = Slovenská literatúra (časopis)
| rok = 2015
| mesiac = 
| ročník = 62
| číslo = 3
| url = https://www.sav.sk/journals/uploads/04111244SL-2015-3-Pavlovi%C4%8Dov%C3%A1-165-189.pdf
| dátum prístupu = 31.08.2023
| issn = 0037–6973
| strany = 165{{--}}189
}}
* {{Citácia periodika  
| priezvisko = Pavlovičová
| meno = Kristína
| titul = Nejasnosti okolo veľkomoravského staroslovienskeho Proglasu (dokončenie z minulého čísla)
| periodikum = Slovenská literatúra : Revue pre literárnu vedu
| odkaz na periodikum = 
| rok = 2015
| mesiac = 
| ročník = 62
| číslo = 4
| url =https://www.sav.sk/journals/uploads/04111202SL-2015-4-Pavlovi%C4%8Dov%C3%A1_269-290.pdf
| dátum prístupu = 31.08.2023
| issn = 0037–6973
| strany = 269{{--}}290
}}
* {{Citácia knihy
| priezvisko zborník = Pavlovičová
| meno zborník = Kristína
| kapitola zborník = Proglas ako festivita
| editori = [[Peter Zajac]]
| titul = Poetika festivity
| vydanie = 
| typ vydania = 
| vydanie text = 
| miesto = Bratislava
| vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]]
| rok = 2021
| isbn = 978-80-224-1935-2
| url = https://www.academia.edu/107498800/Proglas_ako_festivita
| počet strán = 158
| strany = 37{{--}}46
}}

== Pozri aj ==
* [[Predhovor k evanjeliáru]]

== Externé odkazy ==
* [http://www.litcentrum.sk/36106 Preklad Proglasu do modernej slovenčiny a angličtiny] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150423145853/http://www.litcentrum.sk/36106 |date=2015-04-23 }}
* [http://proglas.free.bg Preklad Proglasu do modernej nitriančiny]
* [http://www.slovo.bg/showwork.php3?AuID=414&WorkID=14972&Level=1 Preklad Proglasu do modernej bulharčiny]
* [http://www.ceskaliteratura.cz/texty/proglas.htm Preklad Proglasu do modernej češtiny]
* [http://www.knihy.herba.sk/index.php/proglas Druhé vydanie Knihy Proglas z vydavateľstva HERBA s pôvodnými textami v staroslovienčine a s prekladom do angličtiny, plus Predslov k Proglasu od kardinála Korca]
* [http://www.litcentrum.sk/proglas Proglas na stránkach Literárneho informačného centra] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150423030745/http://www.litcentrum.sk/proglas |date=2015-04-23 }}

[[Kategória:Literatúra v staroslovienskom jazyku]]
[[Kategória:Literatúra na Veľkej Morave]]