Projekt 955 Borej

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Projekt 955 (trieda Borej)
Obrázok Projekt 955 Borej

K-535 Jurij Dolgorukij

Základná charakteristika
Štát RuskoRusko
Druh Balistická ponorka
Staviteľ Sevmaš
Dĺžka 170 m
Šírka 13,5 m
Tonáž nad hladinou 14720 t
Tonáž pod hladinou 24000 t
Posádka 107
Hlavná výzbroj 16 × RSM-56 Bulava
Pomocná výzbroj 6 × 533 mm torpédomet
Pohon a pohyb
Pohon 1× ОК-650V jadrový reaktor
1× AEU turbína
1× pump-jet
Maximálny ponor 480 m
Maximálna rýchlosť 15 uzlov (17 mph; 28 km/h) (vynorená)
+30 uzlov (35 mph; 56 km/h) ponorená (oficiálne) uzlov
Maximálny dosah Obmedzený iba zásobami potravín námorných míľ ( u.)

Projekt 955 Borej je trieda ruských ponoriek s jadrovým pohonom používaná ruským námorníctvom. Ide o ponorky vyzbrojené balistickými strelami, ktoré by mali nahradiť zastarané ponorky tried Kalmar, Delfin a Akula.[1]

Vznik a vývoj[upraviť | upraviť kód]

Vývoj sovietskych ponoriek štvrtej generácie sa začal v roku 1978 v CKB Rubin pod vedením hlavného konštruktéra Zdornova. Táto nová trieda ponoriek bola označovaná ako Projekt 955 Borej. Mali mať trup dlhý 170 metrov a výtlak 29 tisíc ton. Ponorky mali byť schopné ponoriť sa do hĺbky 400 metrov a mali dosahovať pod vodou rýchlosť 29 uzlov.

Táto trieda jadrových ponoriek mala nahradiť zastarané ponorky projektu 941 Akula a projektu 667 Delfín. Bolo plánované vyzbrojiť ponorky balistickými raketami na pevné palivo. Na tento účel bola od roku 1986 vyvíjaná raketa Bark (R-39UTTCh). V rokoch 1996 a 1998 sa uskutočnili tri neúspešné štarty tejto rakety a po nich bol jej vývoj definitívne zastavený. Medzitým sa však spustila stavba prvej ponorky projektu 955 - K-535 Jurij Dolgorukij, ktorá bola odsúdená na to, že sa z nej stane "zbraň bez nábojov". Preto bolo prijaté rozhodnutie, že nová trieda ponoriek bude vybavená raketami R-30 Bulava. V roku 1998 sa začala prestavba ponorky Jurij Dolgorukij na nový raketový systém.

Zlyhanie vývoja balistickej strely Bark sa prekrývalo s ťažkou ekonomickou situáciou Ruska koncom 90. rokov. Škrty v obrannom rozpočte, ako aj pozastavenie dodávok materiálov a komponentov z bývalých republík ZSSR takmer zmrazili výstavbu ponorky „Jurij Dolgorukij“. Ale napriek všetkým ťažkostiam bola jej stavba v roku 2000 obnovená. Kritickú situáciu podčiarkuje aj fakt, že na stavbu Jurija Dolgorukého boli použité aj časti nedokončenej ponorky K-337 Kuguar.

V roku 2004 bola spustená stavba druhej ponorky projektu 955 - Alexander Nevsky a v roku 2006 aj tretej - Vladimir Monomach. Od roku 2003 sa začal výcvik dvoch posádok ponoriek projektu 955, pretože Jurij Dolgorukij mal byť zaradený do služby. Nakoniec bolo toto rozhodnutie trochu predčasné, pretože prvú ponorku triedy Borej sa podarilo spustiť na vodu v roku 2008 a zaviesť do služby až v roku 2013.[2]

Konštrukcia[upraviť | upraviť kód]

Ponorky triedy Borej sú schopné operovať v hĺbke 380 m až 400 m a v prípade potreby sa ponoriť podľa niektorých údajov do hĺbky až 480 m. Na hladine môžu plaviť maximálnou rýchlosťou 15 uzlov (28 km/h) za hodinu, pod vodou potom až rýchlosťou 29 uzlov (53 km/h).

Ich trup meria 170 m na dĺžku a jeho maximálna šírka je 13,5 m. Každá z ponoriek triedy Borej je zostavená z 1,3 milióna súčiastok a mechanizmov, sto deviatich kilometrov potrubia a šesťsto kilometrov káblov. Na stavbu jednej z týchto ponoriek sa spotrebuje 17 000 ton ocele, čo je o 50% viac, ako sa použilo na Eiffelovu vežu v ​​Paríži.[3]

Posádku ponorky tvorí 107 námorníkov, z toho 55 dôstojníkov. V prípade potreby by sa všetci mali vojsť do záchrannej kapsule, ktorou je ponorka vybavená.

Výzbroj ponoriek 955 Borej tvorí 6 torpédometov a na palube majú tiež 16 balistických rakiet typu R-30 Bulava s jadrovými hlavicami. Každá raketa R-30 unesie šesť až desať jadrových hlavíc.

Prvou modifikovanou ponorkou verzie označovanej ako Borej-A (955A) je Kňaz Vladimir. Od predchádzajúcich ponoriek sa na prvý pohľad líši absenciou hrbu na chrbte v miestach, kde sú uložené balistické strely. Má tiež iný tvar veliteľskej veže. Ešte viac rozdielov sa dá nájsť v zadnej časti ponorky. Prvé tri lode majú klasické kormidlá, zložené z pevnej a pohyblivej časti. Kormidlá ponoriek verzie 955A sa však pohybujú celé. Na konci hĺbkových kormidiel sú vertikálne stabilizačné plochy. Na pravoboku je ukrytý vlečný sonar (ponorky verzie 955 majú vlečný sonar na konci vrchného smerového kormidla). Odlišný je aj samotný pump-jet, ktorý má väčšie rozmery. Ponorky modifikovanej verzie sú o päť uzlov rýchlejšie ako 955, t.j. dosahujú maximálnu rýchlosť až 56 km/h.[4]

Aj pri vysokej rýchlosti má byť ponorka Borej pomerne tichá. Pre manévrovanie v nízkych rýchlostiach má vysúvacie prídavné motory, pretože pump-jet sa pre pomalú plavbu príliš nehodí.

Ponorky[upraviť | upraviť kód]

Poradové číslo Meno Projekt Výrobné číslo Začiatok výstavby Spustenie na vodu V službe Flotila Stav
1 K-535 Jurij Dolgorukij 955 201 02.11.1996 12.02.2008 10.01.2013 Severomorská flotila v službe
2 K-550 Alexandr Nevskij 955 202 19.03.2004 13.12.2010 23.12.2013 Tichooceánska flotila v službe
3 K-551 Vladimir Monomach 955 203 19.03.2006 30.12.2012 19.12.2014 Tichooceánska flotila v službe
4 K-549 Kňaz Vladimir 955A 204 30.07.2012 17.11.2017 12.06.2020 Severomorská flotila v službe
5 Kňaz Oleg 955A 205 27.07.2014 16.07.2020 príprava na skúšky
6 Generalissimus Suvorov 955A 206 26.12.2014 vo výrobe
7 Imperator Alexander III 955A 207 18.12.2015 vo výrobe
8 Kňaz Požarskij 955A 208 23.12.2016 vo výrobe

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. SSBN Borei Class Nuclear-Powered Submarines
  2. Атомная подводная лодка проекта 955 «Борей»
  3. Бани из осины установят на подлодках проекта "Борей-А"
  4. Two Borei class nuclear submarines to replace old Kalmar class subs in Russia's Far East [online]. tass.com, [cit. 2020-08-18]. Dostupné online.