Zobrazenie zdroja stránky Prosper Mérimée

{{Infobox Spisovateľ
| meno              = Prosper Mérimée
| obrázok           = Prosper Merimee2.jpg
| veľkosť obrázka   = 230px
| popis             = Prosper Mérimée
| pseudonym         = 
| dátum narodenia   = [[28. september]] [[1803]]
| miesto narodenia  = [[Paríž]], [[Francúzsko]]
| dátum úmrtia      = {{dúv|1870|9|23|1803|9|28}}
| miesto úmrtia     = [[Cannes]], Francúzsko
| zamestnanie       = historik, archeológ, spisovateľ
| národnosť         = francúzska
| obdobie           = [[romantizmus]]
| žáner             = [[novela]], [[román]], [[esej]], [[cestopis]]
| téma              = história, mystika, horror
| hnutie            = Cénacle a Petit cénacle – krúžok romantikov
| debut             = Cromwell, dráma
| významné práce    = Carmen, Tamango a iné novely
| manžel            = 
| manželka          = 
| partner           = 
| deti              = [[Louis Edmond Duranty]]
| vzťahy            = 
| ovplyvnil         = 
| ovplyvnila        = 
| ovplyvnený        = 
| ovplyvnená        = 
| významné ocenenia = Grand officier Čestnej légie, člen [[Francúzska akadémia|Francúzskej akadémie]]
| podpis            = 
| web               = 
| poznámky          = 
}}

'''Prosper Mérimée''' (* [[28. september]] [[1803]], [[Paríž]], [[Francúzsko]] – † [[23. september]] [[1870]], [[Cannes]], [[Francúzsko]]) bol [[Francúzsko|francúzsky]] [[spisovateľ]], [[historik]] a [[archeológia|archeológ]].

== Život ==
[[Súbor:Mérimée, à 5 ans, peint par sa mère.jpg|náhľad|left|Prosper Mérimée, päťročný, autorka Anne Moreau-mama]]
Narodil sa ako syn spisovateľa Léonora Mériméeho a spisovateľky, maliarky a portrétistky [[Anne Moreauová|Anne Moreauovej]]. Prosper vyštudoval právo a učil sa viaceré cudzie jazyky: [[Arabčina|arabčinu]], [[Ruština|ruštinu]], [[Gréčtina|gréčtinu]] a [[Angličtina|angličtinu]]. Je jedným z prvých prekladateľov z ruštiny do francúzštiny.

Mérimée si obľúbil mysticizmus, históriu a nadreálnosť. Bol ovplyvnený historickou fikciou popularizovanou [[Walter Scott|Walterom Scottom]], psychologickou drámou [[Alexander Puškin|Alexandra Sergejeviča Puškina]] a ukrutnosťou.

Po ukončení štúdia práva sa začal venovať literatúre a zároveň vstúpil do služby v administratíve. V roku 1830 sa stal tajomníkom v kabinete grófa d’Argout, rýchlo prešiel funkciami na ministerstve námorníctva a ministerstve obchodu aby sa stal nakoniec generálnym inšpektorom historických monumentov a pamiatok. V tomto úrade pracoval i jeho otec ako tajomník. Funkcia dovoľovala Mériméemu mladšiemu venovať sa literárnej tvorbe.

V tomto období požiadal svojho priateľa z detstva architekta [[Eugène Viollet-le-Duc]]a aby uskutočnil jednu z prvých rekonštrukcií budov vo Francúzsku. Funkcia inšpektora mu umožňovala cestovať po všetkých regiónoch Francúzska a na Korziku, odkiaľ čerpal námety pre svoje poviedky, novely a romány. V období 1836{{--}}1841 uverejňoval aj správy z týchto ciest.

V období svojho úradu si dopisoval s mnohými antikvármi a odborníkmi na antikvity vo Francúzsku, napríklad s prezidentom „La Société des antiquaires de l’Ouest à Poitiers“(Spolok starožitníkov západu v Poitiers,) Guyom de Chergé. [[Poitiers]] je mesto, v ktorom zachránil mnoho pozostatkov, menovite kaplnku/krstiteľnicu sv. Jána ohrozenú demolíciou.
[[Súbor:Champmartin-merimee.jpg|náhľad|left|Portrét Mériméea od Champmartina]]
V susednom departmente Deux-Sèvres radil architektovi z [[Niort]]u Pierre-Théophile Segretainovi pri rekonštrukcii viacerých kostolov. Na svojich inšpekčných cestách sa zastavoval v Niorte, kde okrem iného kreslil svoje obľúbené mačky.

V roku [[1841]] spolu s jeho priateľkou [[George Sandová|George Sandovou]] sa zaslúžil o objavenie slávnej tapisérie ''The Lady and the Unicorn'' – [[Dáma a jednorožec]] – počas ich pobytu v zámku [[Boussac (Creuse)|Boussac]] v regióne [[Limuzínsko]], čo sa považuje za významný počin pre výskum stredovekého umenia. Príbeh vstúpil do histórie aj vďaka jeho literárnemu spracovaniu George Sandovej.

Charles Arnaud, miestny vedec v Niorte, mu daroval šťuku vytvarovanú zo zaváranej Archangeliky, niortskú špecialitu, pri príležitosti nástupu [[Napoleon III.|Napoleona III.]] k moci.

V roku [[1844]] bol prijatý za člena ''l’Académie des inscriptions et belles-lettres'' a v tom istom roku do [[Francúzska akadémia|Francúzskej akadémie]] do kresla po Charlesovi Nodierovi.

Prevezmúc povinnosť a dlhy za svojho priateľa grófa Libriho bol v roku [[1852]], [[4. júla]], uväznený v ''[[Conciergerie|Consiergerie]] (parížska väznica)'' na dva týždne a zaviazaný zaplatiť pokutu tisíc frankov.

Mérimée bol priateľom komtesy de Montijo, neskoršej cisárovnej Eugénie, manželky [[Ľudovít Napoleon Bonaparte|Napoleona III.]], ktorej poslal skicu „podľa portrétu od [[Diego Rodríguez de Silva y Velázquez|Vélasqueza]] vo veľkosti 55x40 cm, kúpenú za 8 frankov, vo forme výrezu z väčšej postavy a posúdenú ako originál všetkými znalcami, ktorí sú tu uvedení“.

Keď sa v roku [[1853]] udialo korunovanie cisárovnej Eugénie, cisárstvo udelilo Mériméemu post staršieho senátora v Senáte. Predtým, v 1844 dosiahol aj titul grand officier a komandér Čestnej légie vo [[Francúzska akadémia|Francúzskej akadémii]]. Pocty ho postavili do stredu literárneho sveta ako muža, ktorý pracoval štyridsať rokov v archeológii, histórii a románopisectve.

V roku 1853 s stal členom usporiadateľskej komisie na [[Svetová výstava Londýn 1853|svetovej výstave]] v [[Londýn]]e<ref>[http://ecolepm.verneuil.free.fr/auteurs/auteurs1.htm Biografické údaje]</ref>.

Pre pobavenie cisárskeho dvora zostavil svoj slávny [[Mériméeho diktát|Dictée]] v roku [[1857]].
Predtým, ako dosiahol úspechy a slávu napísal dve [[apokryf]]ické diela pod vymyslenými menami autorov:

* 1. 1825 – Divadlo Clary Gazul, španielskej komediálnej herečky, autor Joseph Gazul
* 2. 1827 – Guzla, zbierka dávnych ilýrskych piesní od Hyacintha Maglanovicha

Prvá z publikácií je jedna z najkompletnejších literárnych mystifikácií, ktorá zavrhla romantickú revolúciu vo Francúzsku podnecujúc vtipy, napríklad o zahraničnej romantickej literatúre. Hry však nevyšli ako vhodné pre divadelné uvedenie. Neskôr v roku [[1850]], Mérimée upravil a uviedol jednu z nich pod názvom La carosse de Saint Sacrament, Voz sv. Sakramentu, hra však nemala úspech.

Mérimée tiež uverejnil pod rúškom anonyma ''La Jacquerie, scènes féodales''(Sedliacke povstanie, feudálne scény, (1828) a Chronique du règne de Charles IX (1829) – Kronika panovania Karola IX.
Signoval a uverejnil svoje diela, novely, malé romány, historické epizódy, archeologické zápisky a literárne štúdie v ''La revue de Paris'' a v ''la Revue des deux mondes'', ktoré tvorili mnohé vydania čísiel revuí, buď pod názvami jednotlivých diel alebo pod súbornými názvami zbierok.

Ilustroval knihu kolegu historika [[Jules Champfleury|Julesa Champfleuryho]] s názvom les Chats (Mačky) v roku [[1869]].

Mériméeho skon bol oznámený v r. [[1869]] oficiálne v Paríži skôr, ako umelec naozaj umrel. Klebetu verejne dementovali v [[Le Figaro]]. V roku [[1870]], keď naozaj skonal, sa práve nachádzal na jednom zo svojich početných kúpeľných pobytov v [[Cannes]]. Mérimée trpel na astmu.

Počas [[Parížska komúna|Komúny]] roku [[1871]] boli jeho dokumenty a knihy v jeho dome v Paríži na rue de Lille 52 zničené požiarom. Románopisec a kritik umenia [[Louis Edmond Duranty]], žiak [[Champfleury]]ho, muž portrétovaný [[Edgar Degas|Degasom]], bol biologickým potomkom Mériméeho.

== La base Mérimée ==
Je to dátová báza historických objektov vo Francúzsku. Bola nazvaná podľa Prospera Mériméeho ako bývalého generálneho inšpektora historických monumentov. Už v roku 1834 začal tvoriť zoznam francúzskych historických objektov pod názvom « l’Inventaire Général des Monuments et Richesses Artistiques de la France ».(Všeobecný inventár monumentov a pokladov umenia Francúzska.) Databáza bola založená [[André Malraux]]om.
[[Súbor:Victor Hugo, dessin de Mérimée.jpg|150px|left|Victor Hugo – kresba Prospera Mériméeho]]

== Kritika ==
Kritikmi Mériméeho boli [[Victor Hugo]] a profesionálny kritik Charles du Bos.

== Dielo ==
Mérimée sa stal členom krúžku romantických autorov [[Cénacle]] a Petit cénacle (súčasť prvého), ktorý sa zúčastnil na vypískaní premiéry hry [[Victor Hugo|Victora Huga]] Hernani<ref>[http://www.britannica.com/EBchecked/topic/101878/cenacle?anchor=ref214119 Cénacle v Britannica]</ref>. Príbehy, ktoré rozpráva, sú plné tajomna a sú umiestnené často v cudzine, napríklad v Španielsku, Rusku, na Korzike. Jedna z jeho noviel bola inšpiráciou pre [[libreto]] [[Opera|opery]] [[Carmen (opera)|Carmen]]. Témy, ktoré si vyberá, ladia s romantickým štýlom: tragické, mystické, historické a horrorové rámce.

=== Novely ===
{{col-begin}}
{{col-break|lenght=50%}}
* ''Španieli v Dánsku'', Les Espagnols au Danemark (1825)
* ''Žena a diabol'', Une Femme est un diable (1825)
* ''Sedliacke povstanie'', La Jacquerie (1828)
* ''Rodina Carvajal'', La Famille Carvajal (1828)
* ''Kronika panovania Karola IX.'', Chronique du règne de Charles IX (1829)
* ''Mateo Falcone'' (1829)
* ''Vízie Karola, XI.'', Vision de Charles XI (1829)
*  L’Enlèvement de la Redoute (1829)
* ''Tamango'' (1829
* ''Federigo'' (1829)
* ''Príbeh Rondina'', Histoire de Rondino (1830)
* ''Etruská váza'', Le Vase étrusque (1830)
* ''Partia triktraku'', La Partie de trictrac (1830)
{{col-break}}
* ''Mozaika'', Mosaïque (1833)
* ''Dvojitá nenávisť'', La Double méprise (1833)
* ''Duše očistca'', Les Âmes du purgatoire (1834)
* ''Venuša z Ille'', La Vénus d’Ille (1837)
* ''Colomba'' (1840)
* ''Arsène Guillot'' (1844)
* ''L’Abbé Aubain'' (1844)
* [[Carmen(novela)|Carmen]] (1845)
* ''Il Viccolo di Madama Lucrezia'' (1846)
* ''Dve dedičstvá'', Les Deux Héritages (1850)
* ''Modrá izba'', La Chambre bleue (1866)
* ''Lokis'' (1869)
* ''Djoûmane'' (1870)
{{col-end}}

=== Dráma ===
* ''Cromwell'',1822, divadelná hra – debut. Nebola uvedená a autor zničil rukopis.
* ''Divadlo Clary Gazul'', Le Théâtre de Clara Gazul (1825)
* ''La Guzla'' (1827)

=== Cestopisy ===
* ''Španielske listy'', Lettres d’Espagne (1832)
* ''Zápisky z ciest'', Notes de voyages (1835{{--}}1840)

=== Eseje ===
* ''Esej o sociálnej vojne'', Essai sur la guerre sociale (1841)
* ''Štúdie o rímskej histórii'', Études sur l’histoire romaine (1845)
* ''Príbeh Dona Pedra I., kráľa Kastílie'', Histoire de Don Pèdre Ier, roi de Castille (1847)
* ''Literatúra v Rusku, Nicolas Gogol'', La Littérature en Russie, Nicolas Gogol (1851)
* ''Epizóda z histórieRuska, Chyby Demetriove'', Épisode de l’Histoire de Russie, Les Faux Démétrius (1852)

=== Korešpondencia ===
* ''Listy Panizzimu'', Lettres à Panizzi (recueil, date 1856 )
* ''Nevydaná korešpondencia'', Une correspondance inédite (octobre 1854{{--}}février 1863), avertissement de Fernand Brunetière (3ème édition, Calmannn-Lévy 1897 – publiée pour la 1ère fois ds La Revue des Deux Mondes)
* ''Diela Mauricea Parturiera'', Ouvrages de Maurice Parturier :
* ''Une correspondance inédite de Prosper Mérimée (''supplément littéraire du Figaro des 2, 9, 16 et 23 mars 1929)
* ''Mérimée, Listy v Grasset'', Mérimée, Lettres aux Grasset (La Connaissance, 1929)
* ''Curiosités sur Mérimée'' (Le Figaro Littéraire, 17 octobre 1931)
* ''Lettres de Mérimée à la famille Delessert'' – préface d’Emile Henriot (Plon, 1931)
* ''Upresnenia o Mériméeovi'', Précisions sur Mérimée (La Revue de Paris, des 1er et 15 septembre 1932)
* ''Okolo Mériméeho'', Autour de Mérimée (Giraud-Badin, 1932)( Bulletin du Bibliophile, 20 mai 1932)
* ''Listy M. Ludoviccovi Vitetovi'', Lettres de M. à Ludovic Vitet (Plon, 1934)
* ''Dva listy od P.M. [[George Sandová|George Sandovej]]'', Deux lettres de P. M. à George Sand (Le Divan, juillet{{--}}septembre 1935)
* ''Listy od P.M. Madame de Beaulaincourt'', Lettres de P. M. à Madame de Beaulaincourt, 1866{{--}}1870 (Calmann-Lévy, 1936)
* ''Úvod ku korešpondencii M. Starožitníkom západu'', Introduction aux lettres de M. aux Antiquaires de l’Ouest, recueillies et annotées par Jean Maillon (1937)
* ''Correspondance générale Paris'' (Le Divan ; le tome VI (1850{{--}}1852) date de 1947)
* ''Literárne priateľstvo, Prosper Mérimée a [[Ivan Turgenev]]'', Une amitié littéraire, Prosper Mérimée et Ivan Tourgueniev (Hachette, 1952)

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Prosper Mérimée}}
{{portál|Literatúra|Literárny|Francúzsko|Francúzsky}}

== Zdroje ==
* {{preklad|en|Prosper Mérimée|384023837|fr|Prosper Mérimée|57454614}}


{{S-start}}
{{Tabuľka poradí
 |pred = [[Charles Nodier]]
 | teraz = [[Zoznam členov Francúzskej akadémie|Kreslo 25]]<br/>[[Francúzska akadémia]]
 |roky = [[1844]]–[[1870]]
 |potom = [[ Louis de Loménie]]
}}
{{s-end}} 

{{Autoritné údaje}}
{{DEFAULTSORT:Mérimée, Prosper}}
[[Kategória:Francúzski spisovatelia]]
[[Kategória:Francúzski archeológovia]]
[[Kategória:Členovia Francúzskej akadémie]]
[[Kategória:Romantizmus (literatúra)]]