Proteinúria

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Proteinúria je stav, keď sa močom vylúči väčšie množstvo bielkovín ako je hraničná hodnota 150 mg proteínov za deň. Normálny moč obsahuje fyziologické množstvo proteínov, ktoré nie je zistiteľné klasickými vyšetrovacími technikami.

Fyziologická proteinúria[upraviť | upraviť zdroj]

Fyziologicky sa v moči vylúči asi 50-80 mg bielkovín denne, najviac 150 mg za deň. Asi 40% z tohto množstva predstavujú plazmatické proteíny, zvyšných 60% sú bielkoviny renálneho pôvodu. Takéto zloženie a množstvo ovplyvňuje filtrácia glomerulárnou membránou, spätná resorpcia v bunkách proximálneho tubulu a množstvo krvi pretekajúce obličkami.

Glomerulárna bazálna membrána bráni prefiltrovaniu z krvi do moču bielkovinám s molekulovou hmotnosťou väčšou ako 100 000. Elektrostatická bariéra (daná povrchovou štruktúrou glomerulárnej steny) zase zabraňuje prechodu bielkovín s negatívnym elektrickým nábojom a molekulovou hmotnosťou 60 000 – 70 000.

Typy proteinúrií[upraviť | upraviť zdroj]

Proteinúrie sa podľa miesta a spôsobu vzniku delia na:

Renálna proteinúria[upraviť | upraviť zdroj]

Glomerulárna proteinúria nastáva pri poškodení filtračnej schopnosti glomerulu, čím sa zvýši permeabilita steny glomerulu pre bielkoviny. Tým je umožnený zvýšený prestup proteínov z krvi do filtrátu a do moču.

Pri selektívnej glomerulárnej proteinúrii zaniká negatívny náboj glomerulárnej membrány a tak sa do moču dostanú proteíny s stredne veľkou molekulovou hmotnosťou (70 000 – 100 000), ako je albumín a transferrin, no väčšie proteíny sú zadržané. U osoby s neselektívnou proteinúriou sa v moči vyskytnú bielkoviny so strednou aj väčšou molekulovou hmotnosťou (teda aj nad 100 000), predovšetkým imonoglobulín G.

Pri glomerulárnej proteinúrii pacient stráca veľké množstvo proteínov, až nad 2 g za deň, ktoré môže eskalovať do nefrotického syndrómu, pri ktorom masívny úbytok proteínov spôsobuje hypoalbuminémiu.

Tubulárna proteinúria vzniká pri poruche spätnej resorpcie normálne filtrovaných bielkovín v proximálnom tubule. Takéto poškodenie môže vzniknúť pri bakteriálnych zápaloch obličkových panvičiek, pri používaní niektorých nefrotoxicky pôsobiacich liekov alebo ťažkých kovov.

Pri kompletnej tubulárnej proteinúrii sa vylučujú všetky proteíny s molekulovou hmotnosťou od 10 000 do 70 000 (napr. α1-antitrypsin, α1-kyslý glykoproteín). Oproti tomu pri nekompletnej proteinúrii sú to proteíny s molekulovou hmotnosťou do 40 000 (α1-kyslý glykoprotein, β2-mikroglobulin).

Tubulárna proteinúria môže sprevádzať niektoré prerenálne proteinúrie, pretože zvýšené množstvo proteínov malej molekulárnej hmotnosti vo filtráte prekročí resorpčnú kapacitu proximálneho tubulu a tým sa dostáva do moču. Veľkosť straty bielkovín nie je taká veľká ako pri glomerulárnej proteinúrii, obvykle do 1.5 g za deň.

Zmiešaná proteinúria je kombináciou neselektívnej glomerulárnej proteinúrie a tubulárnej proteinúrie. Vyskytuje sa pri chronickej renálnej insuficiencii so zánikom väčšiny nefrónov.

Prerenálna proteinúria[upraviť | upraviť zdroj]

Nenastáva kvôli poškodeniu funkcie obličiek, teda glomerulárna permeabilita aj tubulárna resorpcia sú v poriadku. Je spôsobená zvýšeným množstvom krvných proteínov s malou molekulovou hmotnosťou, ktoré do moču prechádzajú aj za fyziologických podmienok.

Príčinou môžu byť napríklad masívna intravaskulárna hemolýza (v moči bude hemoglobín – hemoglobinúria), pomliaždenie svalov pri crush syndróme (zvýšený myoglobín – myoglobinúria), mnohopočetný myelóm (Bence-Jonesova bielkovina v moči). Taktiež sa vyskytuje pri akútnych zápalových a nekrotizujúcich ochoreniach.

Postrenálna proteinúria[upraviť | upraviť zdroj]

Vyskytuje sa pri krvácaní do močových ciest alebo mechúra, pri raste malígnych tumorov alebo zápaloch v močových cestách. Dochádza k priamemu prieniku plazmy a jej bielkovín do moču.

Postrenálnu proteinúriu preukážeme prítomnosťou plazmatických bielkovín s vysokou molekulovou hmotnosťou, ktoré ani pri glomerulárnej proteinúrii neprenikajú membránou glomerulu, ako je α2-makroglobulin a imunoglobulín M. Spolu so zvýšeným množstvom bielkovín sa v moči vyskytujú aj leukocyty alebo erytrocyty.

Funkčná proteinúria[upraviť | upraviť zdroj]

Funkčná (alebo benígna) proteinúria je spôsobená prechodnou zmenou glomerulárnej filtrácie pri zvýšení alebo znížení prekrvenia glomerulov. Môže sa vyskytovať po veľkej fyzickej námahe, prechladnutí, pri zvýšenej telesnej teplote, tehotenstve alebo srdcovom zlyhaní.

Pri tejto proteinúrii sú straty bielkovín menšie, nepresahujú 1 g za deň. Po odznení danej príčiny sa funkčná proteinúria spontánne upraví bez nutného lekárskeho zásahu.

Zistenie proteinúrie[upraviť | upraviť zdroj]

K dôkazu proteinúrie sa používajú diagnostické prúžky, založené na bielkovinovej chybe acidobázického identifikátora.

Pre stanovenie typu proteinúrie sa používa elektroforéza v agaróze alebo polyakrylamidovom géle. Pri elektroforéze sa bielkoviny z moču usporiadajú podľa svojej molekulovej hmotnosti, menšie molekuly doputujú na géle ďalej ako tie väčšie.

Podľa prítomnosti daných proteínov sme schopný odlíšiť glomerulárnu selektívnu a neselektívnu proteinúriu, tubulárnu proteinúriu, prerenálnu a zmiešanú proteinúriu.

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • Podklady pre semináre Biochémia 2 na LF MU vytvorené Biochemickým ústavom LF MU
  • Ledvina, Miroslav: Biochemie pro studující medicíny, II. díl. ISBN 978-80-246-1414-4
  • Koolman, Jan: Barevný atlas biochemie. ISBN 978-80-247-2977-0