Prvý sionistický kongres

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Delegáti Prvého sionistického kongresu v švajčiarskom Bazileji v roku 1897.

Prvý sionistický kongres (hebr. הקונגרס הציוני הראשון‎ – Ha-kongres ha-cijoni ha-rišon) bol kongres, ktorý sa uskutočnil v dňoch 29.31. augusta 1897 v švajčiarskom Bazileji. Išlo o prvý a ustanovujúci kongres Sionistickej organizácie (v roku 1960 premenovanej na Svetovú sionistickú organizáciu). Kongres zvolal a predsedal mu zakladateľ moderného sionizmu Theodor Herzl. Hlavným prínosom kongresu bola formulácia sionistickej platformy, známej ako Bazilejský program, vytvorenie Sionistickej organizácie a prijatie Ha-tikvy za jej hymnu (v tom čase už bola hymnou Chovevej Cijon a neskôr sa stala hymnou Izraela).

Pôvod[upraviť | upraviť zdroj]

Koncertná hala v Bazileji, kde sa kongres konal

Prvý sionistický kongres zvolal Theodor Herzl ako symbolický parlament, ktorý mal dohodnúť implementáciu sionistických cieľov. Kongres sa mal pôvodne konať v nemeckom Mníchove, avšak kvôli protestu miestnych ortodoxných a reformných komunít sa Herzl nakoniec rozhodol usporiadať kongres v Bazileji,[1][2] v koncertnej hale mestského kasína.[3]

Kongres[upraviť | upraviť zdroj]

Portréty delegátov kongresu

Na kongrese sa zúčastnilo 204 delegátov zo sedemdesiatich krajín. Celkom 69 z nich boli delegáti rôznych sionistických zoskupení a ostatní účastníci boli individuálne pozvaní.[1] Na kongrese bolo prítomných aj desať nežidovských osôb, ktoré však nemali hlasovacie právo.[1] Medzi účastníkmi bolo i sedemnásť žien, z ktorých niektoré prišli na kongres samé, iné ako sprievod delegátov.[1] Aj keď sa ženy na kongrese zúčastnili, nemali hlasovacie právo.[1] To získali až v nasledujúcom roku na druhom sionistickom kongrese.[1] Na slávnostnom zahájení sa zúčastnili korešpondenti hlavných európskych novín.[3]

Po slávnostnom otvorení, na ktoré prišli delegáti v spoločenskom odeve, fraku s bielou kravatou, sa kongres presunul k riešeniu svojej agendy.[1] Hlavnými bodmi agendy bolo predstavenie Herzlovho plánu na založenie Sionistickej organizácie a prijatie deklarácie sionistických cieľov, známej ako Bazilejský program.[1]

Herzl bol na kongrese zvolený za prezidenta Sionistickej organizácie, Maxa Mordaua a Mosesa Gastera zvolili za viceprezidentov. Delegáti zvolili aj orgány organizácie; „vedenie bolo v rukách Veľkej pracovnej komisie, ktorá volila vlastné vedenie, Užšiu akčnú komisiu.“[4]

Bazilejský program[upraviť | upraviť zdroj]

Bazilejský program

Na druhý deň rokovania (30. augusta) verzia, ktorú predložil kongresu výbor na čele s predsedom Maxom Nordauom uvádzala: „Sionizmus sa usiluje zriadiť domoviny pre židovský ľud v Palestíne na základe medzinárodného práva.“ Šlo o jasné vyjadrenie Herzlovho politického sionizmu, ktorý bol v kontraste s osadnícko-orientovanými aktivitami voľnejšie organizovaného hnutia Chovevej Cijon.[2] Pre uspokojenie väčšiny delegátov, z ktorých najprominentnejším bol Leo Mockin (usiloval sa začleniť frázu „medzinárodné právo“), nakoniec prijali Herzlov kompromisný návrh.[1]

Politický program, ktorý sa stal známy ako Bazilejský program, položil základné ciele sionizmu. Bol prijatý za nasledujúcich podmienok, ktoré uvádza Krupp (1999):[4]

Sionizmus sa usiluje zriadiť verejnoprávnu domovinu židovského národa v Palestíne. Na dosiahnutie daného cieľa kongres chystá tieto prostriedky:

1. Účelné osídlenie Palestíny židovskými poľnohospodármi, remeselníkmi a živnostníkmi.

2. Miestne a obecné usporiadanie celého židovstva podľa zemských zákonov.

3. Posilnenie židovského národného citu a vedomia.

4. Prípravné kroky na dosiahnutie súhlasu vlád, nutného na uskutočnenie sionistického cieľa.

Záver kongresu[upraviť | upraviť zdroj]

Vlajka prvého sionistického kongresu, ktorá bola vyvesená nad vchodom do mestského kasína

Prvý sionistický kongres získal uznanie kvôli dosiahnutiu nasledujúcich bodov:

  • formulácia sionistickej platformy (vyššie uvedený Bazilejský program)
  • založenie Sionistickej organizácie
  • prijatie Hatikvy ako jej hymny
  • absorpcia väčšiny niekdajších spoločenstiev Chovevej Cijon
  • návrh zriadiť ľudovú banku
  • zvolenie Herzla za prezidenta Sionistickej organizácie a Maxa Nordaua za jedného z troch viceprezidentov

1. septembra si Herzl poznamenal do svojho denníka:

Keby som mal zhrnúť Bazilejský kongres do jedinej vety – budem dávať pozor, aby som ju nevyslovil verejne –, znela by: V Bazileji som založil Židovský štát. Keby som to povedal dnes nahlas, odpovedal by mi všeobecný smiech. Možno o päť rokov, ale určite o päťdesiat to bude vedieť každý.
Theodor Herzl, 3. september 1897[5]

Nasledujúce roky[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Svetová sionistická organizácia

Následné kongresy založili rôzne inštitúcie na podporu Bazilejského programu, medzi ktoré patrí napríklad banka Jewish Colonial Trust, ktorá bola finančným nástrojom politického sionizmu. Jej vytvorenie navrhli na prvom sionistickom kongrese v roku 1897; prvé konkrétne kroky na založenie tejto inštitúcie sa podnikli na druhom sionistickom kongrese v nemeckom Kolíne nad Rýnom v máji 1898.[6] Na piatom sionistickom kongrese bol založený Židovský národný fond s cieľom výkupu pozemkov v zemi izraelskej a neskoršia Sionistická komisia bola založená spoločne s viacerými čiastkovými inštitúciami na výskum a zlepšenie sociálnej a ekonomickej situácie Židov v zemi izraelskej.

Sionistické kongresy sa konali v rokoch 1897 až 1901 každoročne a potom v rokoch 1903 až 1913 a 1921 až 1939, s výnimkou vojnových rokov, každé dva roky. V roku 1942 sa uskutočnila mimoriadna sionistická konferencia známa ako Biltmorská konferencia, na ktorej oznámili zásadný odklon od tradičnej sionistickej politiky[7] s požiadavkou, že „Palestína bude ustanovená ako židovské spoločenstvo.“[8] To sa stalo oficiálnym sionistickým postojom a ultimatívnym cieľom hnutia.[7] Od druhej svetovej vojny sa kongresy konali každé štyri roky a po vzniku Izraela sa kongresy usporadúvajú v Jeruzaleme.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c d e f g h i The First Zionist Congress and the Basel Program [online]. The Jewish Virutal Library, [cit. 2013-04-11]. Dostupné online. (po anglicky)
  2. a b Zionist Congresses: First Congress - Basle (Basel), 1897 [online]. Židovská agentúra, [cit. 2013-04-11]. Dostupné online. (po anglicky)
  3. a b SACHAR, Howard, M. Dějiny Státu Izrael. Praha : Regia, 1999. ISBN 80-902484-4-6. S. 767. (po česky)
  4. a b KRUPP, Michael. Sionismus a Stát Izrael. Praha : Vyšehrad, 1999. ISBN 80-7021-265-9. S. 242. (po česky)
  5. GILBERT, Martin. Izrael: Dějiny. Praha : BB Art, 2002. ISBN 80-7257-740-9. S. 32. (po česky)
  6. Jewish Colonial Trust [online]. Jewish Encyclopedia, [cit. 2013-04-11]. Dostupné online. (po anglicky)
  7. a b Pro-Palestine and Zionist Activities. American Jewish Year Book, 1943-1944, čís. 45, s. 206-214. Dostupné online.
  8. OREN, Michael. Power, Faith, and Fantasy: America in the Middle East: 1776 to the Present. New York : W. W. Norton, 2007. 778 s. ISBN 978-0393058260. Kapitola Decision at Biltmore, s. 442-445. (po anglicky)

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]