Publikum (obecenstvo)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Obecenstvo

Publikum alebo (najmä ak je zhromaždené na verejnom podujatí) obecenstvo je súhrn konzumentov prejavov verejnej alebo masovej komunikácie (masmédií, tlače, televízie, rozhlasu, filmu, divadla a pod.). Prejavom spokojnosti publika na verejnom podujatí je potlesk. Rozlišujú sa najmä diváci, poslucháči a čitatelia.

Čitateľ[upraviť | upraviť zdroj]

Všeobecne je čitateľom každá osoba, ktorá práve číta alebo má záujem o čítanie literatúry. Z psychologického hľadiska ide o jednotlivca, ktorá vníma písaný text, rozumie mu a psychologicky ho zažíva.

V literárnej komunikácii sa čitateľ charakterizuje ako typ príjemcu literárneho diela, ktorý

  • je príjemcom estetickej informácie,
  • je partnerom vo vzťahu k autorovi,
  • sa aktívne podieľa na čitateľskej konkretizácii (čítaní literárneho diela).

Každý čitateľ má na základe systému estetických noriem postoj k literárnemu dielu, ktorý nazývame čitateľský vkus. Ten sa líši na základe záľub, prostredia, tradície a literárneho vzdelania. Pod pojmom čitateľská skúsenosť rozumieme súbor poznatkov, hodnôt a návykov v pamäti a vedomí čitateľa, na základe ktorých pristupuje k čítaniu.

Čitatelia sa delia podľa vyspelosti čitateľského vkusu a kvality čitateľskej skúsenosti na:

  • naivný čitateľ – pokladá literárne dielo za skutočnosť,
  • sentimentálny čitateľ – dôraz na emocionálne signály,
  • diskurzívny čitateľ – vyrovnáva sa s celou významovou skutočnosťou diela

Čitateľ si vyberá literárne diela na základe čitateľských záujmov.[1]

Poslucháč[upraviť | upraviť zdroj]

Poslucháč je vnímateľ zvukového prejavu. Pojmom poslucháč označujeme aj osobu, ktorá počúva rozhlas.

Divák[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: divák

Divák je osoba, ktorá sa pozerá a pri tom sa pozorovaného diania obvykle nezúčastňuje. Divák sleduje vopred pripravené alebo očakávané predstavenie, napr.: divadlo, kino, koncert, cirkus, televíziu... Ak osoba sleduje nejaké spontánne či prírodné dianie, nazývame ho pozorovateľ.

Moderné divadlo ako aj moderné technológie môžu diváka vťahovať do deja, či ho ovplyvňovať.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ŽILKA, Tibor; OBERT, Viliam; IVANOVÁ, Mária. Teória literatúry pre gymnáziá a stredné školy. 2.. vyd. Bratislava : OG – Vydavateľstvo Poľana, 2002. ISBN 80-89002-54-4. S. 10.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]