Pusť vsegda budet solnce

Pusť vsegda budet solnce (Solnečnyj krug) je ruská pieseň, ktorú v roku 1962 skomponoval Arkadij Ostrovskij (1914–1967). Text pesničky napísal Lev Ošanin. Spisovateľ a nesmierne populárny detský básnik, Kornej Čukovskij, neskôr napísal, že inšpiráciou k piesni boli štyri riadky refrénu, ktoré v roku 1928 napísal 4-ročný chlapec Kosťa Barannikov.

História

Pieseň prvýkrát zaspievala v júli 1962 v rozhlasovej relácii "Dobré ráno!" (Rusky: С добрым утром!) Maya Kristalinskaya. V roku 1963 vystúpila s touto piesňou speváčka Tamara Miansarova na Medzinárodnom hudobnom festivale v Sopote v Poľsku, kde získala prvú cenu a okamžite sa stala populárnou po celom ZSSR a aj v iných krajinách. Pieseň si často spievali mladí pionieri v táboroch a na školských stretnutiach, rovnako aj v základných a materských školách.

Americký folkový spevák Pete Seeger vytvoril anglickú verziu tejto piesne pod názvom May There Always Be Sunshine, ktorá sa rýchlo uchytila ako pieseň medzinárodného mierového hnutia. V NDR bola pieseň známa pod názvom Immer lebe die Sonne.

Slová

Text piesne Солнечный круг, Небо вокруг – Это рисунок мальчишки. Нарисовал он на листке И подписал в уголке: Пусть всегда будет солнце! Пусть всегда будет небо! Пусть всегда будет мама! Пусть всегда буду я! Милый мой друг, Добрый мой друг, Людям так хочется мира. И в тридцать пять сердце опять Не устаёт повторять: Пусть всегда будет солнце! Пусть всегда будет небо! Пусть всегда будет мама! Пусть всегда буду я!	Fonetická verzia Sólnečnyj krug, néba vokrúg – éta risúnok maľčíški. Nárysaval ón na listké í padpisál v ugaľké: Pusť vsigdá búdet sólnce! Pusť vsigdá búdet néba! Pusť vsigdá búdet máma! Pusť vsigdá búdu já! Milij moj drug, dobri moj drug, ľudiam tak chočet sa mira, i v tridsaťpiať serdce opjať, neustajot pavtariať: Pusť vsigdá búdet sólnce! Pusť vsigdá búdet néba! Pusť vsigdá búdet máma! Pusť vsigdá búdu já!

Externé odkazy

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Pust wsegda budet solnze na nemeckej Wikipédii.

Ruský portál