Rímska filozofia
Filozofia rímska je etapa antickej filozofie; sebareflexívna súčasť rímskej kultúry, pre ktorú je charakteristické úsilie obohatiť sa gréckym, najmä helénskym filozofickým myslením. Dôležitým impulzom v tomto smere bola návšteva aténskych vyslancov v Ríme v polovici 2. st. pred Kr., medzi ktorými boli najvýznamnejší predstavitelia vtedy existujúcich gréckých filozofických škôl. Približne od tohto obdobia sa v Ríme rozvíjajú tri filozofické prúdy: rímsky stoicizmus, rímsky epikureizmus a rímsky skepticizmus. Okrem nich sa rozvinul rímsky eklekticizmus a rímsky synkretizmus. Na pôde Rímskej ríše sa rozvíjal ďalej novoplatonizmus, novopytagoreizmus, gnostické učenia a vzniká a rozvíja sa kresťanská filozofia.
Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]
- Rimania (staroveký národ)
- apologetika
- rímske cisárstvo
- rímsky eklekticizmus
- antická filozofia
- byzantská filozofia
- grécka filozofia
- helenistická filozofia
- kresťanská filozofia
- talianska filozofia
- gnosticizmus
- agnosticizmus
- rímska kultúra
- latinčina
- antické myslenie
- novokynizmus
- novoplatonizmus
- novopytagoreizmus
- novoskepticizmus
- patristika
- stredný platonizmus
- rímske právo
- predstavitelia rímskej filozofie
- Rímska republika
- Rím
- Staroveký Rím
- mladší skepticizmus
- mladší stoicizmus
- alexandrijská škola
- Taliansko
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
- FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.