Radničné námestie (Bardejov)
Súradnice: 49° 17' 36” s. š., 21° 16' 33” v. d.
Radničné námestie v Bardejove tvorí centrálnu historickú mestskú zónu tohto okresného mesta v Prešovskom kraji.
Bardejovské centrálne námestie je významným dokladom uplatňovania stavebných slohov (počnúc gotickým) a predstavuje ucelený urbanistický súbor stavieb charakteristických pre stredoveké mesto.
Vznik centrálneho priestoru
Vznik centrálneho námestia súvisel so spoločensko-hospodárskou funkciou tohto priestranstva. Rast počtu obyvateľov a narastajúca prosperita mesta viedli k potrebe vytvorenia ústredného spoločenského priestoru. Tak v strede historického mesta vzniklo námestie, obkolesené zo všetkých strán budovami.
Najväčšia hustota zástavby je sústredená na troch stranách - južnej, západnej a východnej, ktoré tvorí súvislý rad viacpodlažných meštianskych a remeselníckych domov, stojacich na úzkych gotických parcelách. Svojími priečeliami sú domy obrátené do námestia. Severné ohraničenie námestia zaberá najmonumentálnejšia stavba - farský kostol sv. Egídia.
Ústredný bod celého priestoru predstavuje jedinečná budova goticko-renesančnej mestskej radnice.
Do námestia ústia všetky významné ulice historického jadra mesta.
Vývin námestia
Po počiatočnej spontánnej výstavbe mesta sa základná urbanistika zmenila od polovice 14. storočia. V roku 1352 v súvislosti s možným ohrozením kráľovských miest prikázal kráľ Ľudovít I. Veľký z Anjou obohnať mesto hradbami. Súčasne s ich výstavbou tak vznikala plánovitá sieť ulíc, ústiacich na centrálnom mestskom priestranstve. Od nepamäti na ňom prebiehal takmer všetok spoločenský a hospodársky život.
Už v roku 1320 dostal Bardejov od kráľa Karola I. Róberta privilégium, podľa ktorého sa v meste mohol konať osemdňový jarmok. Kráľ Žigmund Luxemburský predĺžil v roku 1403 čas jeho trvania na šestnásť dní a roku 1427 povolil konať ďalší jarmok. Miestom konania jarmokov bývalo priestranstvo centrálneho mestského námestia.
Bardejovský meštiansky dom
Stojí na obdĺžnikovom pôdoryse s hlavným priečelím obráteným do námestia. Celou dĺžkou zástavby prechádza vstupná chodba, ktorá je prejazdná a pôvodne slúžila pre povozy prechádzajúce na dvor. Slúžila zároveň ako prístupná časť do ostatných priestorov domu. V prejazde bolo niekoľko portálov, z ktorých čelný býval najdôležitejší a jeho stvárňovaniu sa venovala najväčšia pozornosť.
Domy sú väčšinou poschodové, dvojtraktové. Predný trakt mal obchodnú (prízemie domu) a obytnú funkciu (poschodie), zadný slúžil ako hospodárska základňa domu (bývali tu dielne alebo sklady). Za pozornosť stoja i pivnice domov so zachovanou stredovekou dispozíciou, ktoré sa rozprestierajú zvyčajne pod celou stavbou.
Zástavba Radničného námestia predstavuje takmer všetky slohové obdobia - od gotiky cez renesanciu, baroko až po secesiu. V závislosti od doby svojho vzniku majú domy na fasádach, portáloch, oblokoch a klenbách umeleckú výzdobu.
Významné stavby
Najcharakteristický obraz Radničného námestia vytvára ucelený rad štyridsiatichšiestich domov, ktoré ohraničujú jeho tri strany. Viaceré z nich sú samé významnými historickými pamiatkami dokumentujúcimi vývoj staviteľstva na našom území.
Bazilika svätého Egídia
Pôvodne gotická sakrálna stavba z polovice 14. storočia, pozoruhodná najmä interiérovým vybavením - unikátnou kolekciou jedenástich gotických krídlových oltárov.
Mestská radnica
Goticko-renesančná stavba zo začiatku 16. storočia postavená pre potreby mestskej rady.
Humanistické gymnázium
Budova bývalej latinskej školy založenej v roku 1538, stojaca v tesnom susedstve Baziliky svätého Egídia.
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Radničné námestie (Bardejov)
Zdroje
- Ľ. Hromadová, R. Hriadelová, Bardejov, Tatran, Bratislava, 1977
- A. Frický, Bardejov, kultúrne pamiatky, Východoslovenské vydavateľstvo, Košice, 1976
