Zobrazenie zdroja stránky Ranokresťanské pamiatky v Ravenne

{{Infobox Lokalita Svetového dedičstva
|ID=788
|WHC=Early Christian Monuments of Ravenna
|dodatky=
|kritériá=i, ii, iii, iv
|názov=Ranokresťanské pamiatky v Ravenne
|obrázok=Early Christian Monuments of Ravenna.jpg
|región=[[Lokality Svetového dedičstva v Európe|Európa a Severná Amerika]]
|rok=1996
|titulok=
|typ=kultúrna pamiatka|štát={{minivlajka|Taliansko}} [[Taliansko]]}}
{{Whc}}

'''Ranokresťanské pamiatky v Ravenne''' ([[Angličtina|angl.]] ''Early Christian Monuments of Ravenna'') je názov súboru kultúrnych pamiatok v [[Taliansko|talianskom]] meste [[Ravenna]], ktorý bol zapísaný do [[Svetové dedičstvo UNESCO|Zoznamu svetového dedičstva UNESCO]] ako kultúrne dedičstvo v roku [[1996]]. Ravenna bola hlavným mestom [[Západorímska ríša|Západorímskej ríše]] v [[5. storočie|5. storočí]] a potom [[Ostrogótske kráľovstvo|Ostrogótskeho kráľovstva]] a [[Ravennský exarchát|Ravennského exarchátu]] až do [[8. storočie|8. storočia]]. Ravenna má jedinečnú zbierku ranokresťanských stavieb a [[Mozaika|mozaík]]. Všetky pamiatky boli postavené v 5. a [[6. storočie|6. storočí]]. Vykazujú vynikajúce umelecké schopnosti vrátane nádhernej zmesi grécko-rímskej tradície, [[Ikonografia|kresťanskej ikonografie]], orientálnych a západných štýlov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
|titul=Early Christian Monuments of Ravenna
|url=https://whc.unesco.org/en/list/788/
|vydavateľ=[[Organizácia Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru|UNESCO World Heritage Centre]]
|dátum prístupu=2020-09-11
|jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu
|titul=The Byzantine Legacy of Ravenna
|url=https://www.thebyzantinelegacy.com/ravenna
|vydavateľ=The Byzantine Legacy
|dátum prístupu=2020-09-22
|jazyk=en}}</ref>

== Zoznam súborov v lokalite Ranokresťanské pamiatky v Ravenne ==

=== Mauzóleum Gally Placidie ===
Mauzóleum Gally Placidie je ranokresťanské [[mauzóleum]] z 5. storočia. Ide o jeden z najvzácnejších príkladov [[Ranokresťanské umenie|ranokresťanskej architektúry]]. Napriek všeobecnému názvu nebola v mauzóleu pochovaná cisárovná [[Galla Placidia]], čo je mylná predstava pochádzajúca z [[13. storočie|13. storočia]]. Cisárovná zomrela a bola pochovaná v [[Rím|Ríme]] pravdepodobne po boku [[Honorius|Honoria]] v Honoriovom mauzóleu pri [[Bazilika svätého Petra|Starej Bazilike svätého Petra]]. Mauzóleum bolo postavené v rokoch [[425]]{{--}}[[450]]. Pôdorys má tvar gréckeho [[Kresťanský kríž|kríža]] a je postavený z [[Tehla (stavebníctvo)|tehál]]. Nad krížením sa nachádza malá štvoruholníková [[Veža (stavba)|veža]], ktorá ukrýva [[klenba|lunetovú klenbu]]. Z dôvodu poklesu je stavba čiastočne pod úrovňou terénu. Interiér je bohato zdobený. Spodná časť je obložená panelmi zo žltého mramoru a zvyšok je celý pokrytý mozaikami. Uprostred klenby sa nachádza zlatý latinský kríž obklopený zlatými hviezdami na tmavomodrom pozadí. V rohoch stredovej mozaiky sa nachádzajú symboly štyroch evanjelistov. Steny zdobia rôzne scény, najmä mučeníctvo [[Vavrinec Rímsky|svätého Vavrinca]] na stene otočenej k dverám. Na [[Luneta (maľba)|lunete]] nad vchodom je zobrazený Dobrý pastier, ktorý sedí na skale na lúke s ovcami a skalnatým pozadím. Je to najstaršia a najlepšie zachovaná pamiatka mauzólea s mozaikami a zároveň jedna z umelecky najdokonalejších. Predstavuje dokonalú kombináciu helenisticko-rímskej umeleckej tradície a ranokresťanskej ikonografie.<ref name=":7" /><ref>{{Citácia knihy
|priezvisko=Schoolman
|meno=Edward M.
|titul=Rediscovering Sainthood in Italy: Hagiography and the Late Antique Past in Medieval Ravenna
|vydanie=
|vydavateľ=Springer
|miesto=
|rok=2016
|isbn=978-1-349-93225-2
|strany=12}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu
|titul=“Mausoleum of Galla Placidia” (Ravenna)
|url=https://www.thebyzantinelegacy.com/galla-mausoleum
|vydavateľ=The Byzantine Legacy
|dátum prístupu=2020-09-22
|jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia knihy
|priezvisko=Ousterhout
|meno=Robert G.
|titul=Eastern Medieval Architecture: The Building Traditions of Byzantium and Neighboring Lands
|vydanie=
|vydavateľ=[[Oxford University Press]]
|miesto=Oxford
|rok=2019
|isbn=978-0-19-027273-9
|strany=49{{--}}51}}</ref><ref>Ravenna, churches of In: {{Citácia knihy
|priezvisko=Leatherbury
|meno=Sean V.
|titul=The Oxford Dictionary of Late Antiquity
|vydanie=
|vydavateľ=[[Oxford University Press]]
|miesto=Oxford
|rok=2018
|isbn=978-0-19-866277-8
|strany= 
|doi=10.1093/acref/9780198662778.001.0001}}</ref>

<gallery caption="Mauzóleum Gally Placidie">
Súbor:Mausoleum of Galla Placidia in Ravenna.JPG| Pohľad na  Mauzóleum Gally Placidie. 
Súbor:GallaPlacidia mosaico cúpula.jpg| Mozaika lunetovej klenby nad krížením stavby. 
Súbor:Mausoleo di Galla Placidia 01.jpg| Interiér a pohľad na mozaiku v klenbe mauzólea. 
Súbor:General view of the interior of the mausoleum with Galla Placidia's sarcophagus in the middle, Mausoleum of Galla Placidia (died 450), daughter of the Roman Emperor Theodosius I, Ravenna, Italy (19528405225).jpg| Údajný sarkofág Gally Placidie. 
Súbor:"The good Shepherd" mosaic - Mausoleum of Galla Placidia.jpg| Mozaika Dobrého pastiera. 
</gallery>

=== Baptistérium ortodoxných ===
{{Hlavný článok|Baptistérium ortodoxných}}

Baptistérium ortodoxných je [[Osemuholník|oktogonálne]] ranokresťanske [[baptistérium]] z 5. storočia. Ide o jeden z najvzácnejších príkladov ranokresťanskej architektúry. S výstavbou sa začalo okolo roku [[400]] ale podarilo sa ho dokončiť až koncom 5. storočia. Pôvodne bolo súčasťou [[Bazilika|baziliky]], ktorá bola zbúraná v roku [[1734]]. Ide o najstaršiu zachovanú stavbu v Ravenne, ktoré bolo čiastočne postavené na základoch rímskych kúpeľov. Nazýva sa tiež ako baptistérium ortodoxných, aby sa odlíšilo od baptistéria ariánov postaveného na príkaz [[Ostrogótske kráľovstvo|ostrogótskeho kráľa]] [[Teodorich Veľký|Teodoricha]] I. asi o 50 rokov neskôr. Výstavbu inicioval biskup Ursus na konci [[4. storočie|4. storočia]] alebo na začiatku 5. storočia. Stavbu dokončil až biskup Neon na konci 5. storočia, kedy bola zhotovená mozaiková výzdoba baptistéria. Pôdorys má tvar osemuholníka a je postavený z tehál. Na prízemí je priestor rozšírený o štyri oblúkové [[Nika (architektúra)|niky]], členené do dvoch radov oblúkov dvíhajúcich sa k veľkej [[Kupola|kupole]], ktorá bola dokončená v roku [[450]]. Veľká stredová mozaika v kupole zobrazuje Kristov krst [[Ján Krstiteľ|Jánom Krstiteľom]] v rieke [[Jordán]]. Stredovú mozaiku obkolesuje procesia dvanástich [[Apoštol|apoštolov]] v dvoch smeroch, končiac stretnutím [[Peter (apoštol)|svätého Petra]] so [[Pavol (apoštol)|svätým Pavlom]]. Okolo procesii apoštolov sa nachádzajú architektonické scény, ktoré narážajú na Sväté mesto. [[Tambur (architektúra)|Tambur]] kupoly imituje galériu postáv obkolesujúci priestor baptistéria, každý výklenok obsahuje postavu [[Svätec|svätca]] alebo [[Prorok|proroka]]. V dolnej zóne sa nachádzajú scény z [[Evanjelium|evanjelií]]. Podľa vyhodnotenia [[ICOMOS]] ide o najkvalitnejší a najúplnejší dochovaný príklad ranokresťanského baptistéria, ktorý zachováva plynulosť zobrazenia ľudskej postavy odvodenej z grécko-rímskeho umenia.<ref name=":DAUS">{{Citácia knihy|priezvisko=Lukáčová
|meno=Elena
|priezvisko2=Šoltésová
|meno2=Danica
|priezvisko3=Pohaničová
|meno3=Jana
|titul=Dejiny architektúry a umenia stredoveku
|vydanie text=1. vyd.
|vydavateľ=Vydavateľstvo KT
|miesto=Komárno
|rok=2003
|isbn=80-8056-366-7
|kapitola=1. Architektúra kresťanskej antiky
|strany=14}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu
|titul=Neonian Baptistery
|url=https://www.thebyzantinelegacy.com/neonian-baptistery
|vydavateľ=The Byzantine Legacy
|dátum prístupu=2020-09-22
|jazyk=en}}</ref><ref name=":7">{{Citácia elektronického dokumentu
|titul=Early Christian Monuments of Ravenna
|url=http://whc.unesco.org/en/list/788/
|vydavateľ=[[Organizácia Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru|UNESCO World Heritage Centre]]
|dátum prístupu=2020-09-11
|jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia knihy
|priezvisko=Weitzmann
|meno=Kurt
|titul=Age of spirituality: late antique and early Christian art, third to seventh century
|vydanie=
|vydavateľ=Metropolitan Museum of Art
|miesto=New York
|rok=1979
|isbn=9780870991790
|strany=588
|poznámka=ďalej len Weitzmann}}</ref>

<gallery caption="Baptistérium ortodoxných">
Súbor:BATTISTERO NEONIANO.jpg| Pohľad na Baptistérium ortodoxných. 
Súbor:Bapistry of Neon.jpg| Baptistérium ortodoxných. 
Súbor:Baptistry of Neon - Apostles mosaic.jpg| Mozaika Kristovho krstu Jánom Krstiteľom v rieke Jordán v kupole baptistéria. 
Súbor:Wide angle view - Neonian Baptistry - Ravenna 2016 (3).jpg| Interiér baptistéria. 
Súbor:Battistero neoniano, int., volta 04.JPG| Detail mozaiky Kristovho krstu. 
Súbor:Battistero Neoniano (metà del V° secolo), interno - panoramio.jpg| [[Krstiteľnica]] v baptistériu. 
</gallery>

=== Bazilika Sant'Apollinare Nuovo  ===
{{Hlavný článok|Bazilika Sant'Apollinare Nuovo}}

Bazilika Sant'Apollinare Nuovo je ranokresťanský chrám bazilkálneho typu zo 6. storočia. Baziliku postavil ostrogótsky kráľ Theodorich I., ako svoju palácovú kaplnku v prvej štvrtine 6. storočia. Tento ariánsky chrám bol pôvodne zasvätený v roku [[504]] [[Kristus Vykupiteľ|Kristovi Vykupiteľovi]] a v roku [[561]] počas nadvlády [[Byzantská ríša|Byzantskej ríše]] bol zasvätený [[Svätý Martin z Tours|svätému Martinovi]]. V polovici [[9. storočie|9. storočia]] po tretíkrát zmenilo svoje patrocínium, tento raz bolo vysvätené [[Svätý Apolinár|svätému Apolinárovi]], prvému ravennskému biskupovi. Podľa legendy pápež [[Gregor Veľký]] nariadil, aby boli mozaiky v kostole začiernené, pretože ich zlatá farby odvracala veriacich od modlitieb. Bazilika bola znovu zasvätená v roku [[856]], keď z [[Bazilika Sant'Apollinare v Classe|Baziliky Sant'Apollinare v Classe]] boli prenesené ostatky svätého Apollinára kvôli hrozbe, ktorú predstavovali časté nájazdy [[Pirát|pirátov]] z [[Jadranské more|Jadranského mora]]. Chrám má jednoduchú fasádu z tehál. V priebehu storočí od pôvodnej stavby došlo k rôznym zmenám. Interiér musel byť spočiatku celý vyzdobený mozaikami a [[Nástenná maľba|nástennými maľbami]], ale veľa z nich zmizlo počas rekonštrukčných prác v [[16. storočie|16. storočí]]. V súčasnosti mozaiky pokrývajú dve bočné steny a [[Apsida (architektúra)|apsidu]]. Na bočných stenách v strednom páse nad stĺpmi je vyobrazená procesia [[Mučeník|mučeníkov]] a panien, stred tvoria mužské postavy v bielom odeve pravdepodobne [[Prorok|proroci]]. Ďalej sú tam vyobrazené Kristove zázraky. V hornom páse sú mozaiky vytvorené v tradičnom rímskom štýle, zatiaľ čo mozaiky v strednom páse majú silný byzantský vplyv. Exteriér aj interiér baziliky graficky ilustruje spojenie medzi západným a východným štýlom, ktoré je charakteristické pre 6. storočie. Toto je jedna z najdôležitejších budov z tohto obdobia zásadného kultúrneho významu v európskom náboženskom umení. Apsida a [[átrium]] prešli v rôznych obdobiach modernizáciou, ktorá sa začala v 6. storočí ničením arianskych mozaík, ktoré vyjadrovali oslavu ostrogótskeho kráľa Theodoricha I.. Na niektorých stĺpoch sú vyobrazenia ramien a rúk, ktoré boli v minulosti časťou postav, ktoré kedysi predstavovali modliacich sa [[Góti|Gótov]] alebo Theodorikov dvor. Tieto postavy boli zničené počas nadvlády Byzantskej ríše.<ref name=":7" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu
|titul=Basilica of Sant'Apollinare Nuovo
|url=https://www.thebyzantinelegacy.com/apollinare-nuovo
|vydavateľ=The Byzantine Legacy
|dátum prístupu=2020-09-22
|jazyk=en}}</ref><ref>Weitzmann, str. 505</ref>

<gallery caption="Bazilika Sant'Apollinare Nuovo">
Súbor:Ravenna, sant'apollinare nuovo, ext. 01.JPG| Pohľad na Baziliku Sant'Apollinare Nuovo. 
Súbor:Ravenna Basilica of Sant'Apollinare inside.jpg| Interiér baziliky. 
Súbor:Nave right - Sant'Apollinare Nuovo - Ravenna 2016.jpg| Stĺporadie baziliky. 
Súbor:Sant Apollinare Nuovo North Wall Panorama 01.jpg| Mozaika panoráma severná stena. 
Súbor:Sant Apollinare Nuovo South Wall Panorama.jpg| Mozaika panoráma južná stena. 
Súbor:Estimated image of Theodoric the Great in the Basilica of Sant'Apollinare Nuovo. Ravenna, Italy.jpg| Predpokladaná mozaika ostorgótského kráľa Theodoricha I., nápis Justinián bol pridaný neskôr. 
</gallery>

=== Baptistérium ariánov ===
{{Hlavný článok|Baptistérium ariánov}}

Baptistérium ariánov je oktogonálne ranokresťanske baptistérium zo 6. storočia. Postavil ho ostrogótsky kráľ Theodoricha I. medzi koncom 5. storočia a začiatkom 6. storočia súčasne s Bazilikou Sant'Apollinare Nuovo. Dnes toto baptistérium označujeme ako „ariánske“, aby sa odlíšilo od ortodoxného baptistéria, ktoré je približne o jedno storočie staršie. Po zvrhnutí [[Arianizmus|ariniazmu]], ako [[Heréza|herézy]] v roku [[561]] sa stalo [[Oratórium|oratóriom]] [[Mária (matka Ježiša)|Panny Márie]]. Pôdorys baptistéria má tvar osemuholníka a je postavený z tehál so štyrmi s vyčnievajúcimi apsidami. Exteriér je rozdelený na dve časti. Horná časť je zakončená tehlovou kupolou a na každej strane s polkruhovým oblúkom. Vnútorné steny sú dnes murované, hoci archeologický prieskum preukázal, že pôvodne boli obložené [[Sadra|sadrou]], [[Mramor|mramorom]] a mozaikou. Veľká stredová mozaika v kupole zobrazuje Kristov krst Jánom Krstiteľom v rieke Jordán. Stredovú mozaiku obkolesuje procesia dvanástich apoštolov s korunami v rukách. Ikonografia mozaík je kvalitná a dôležitá v tom, že ilustruje [[Najsvätejšia Trojica|svätú Trojicu]], trochu neočakávaný prvok v umení ariánskej stavby, pretože svätá Trojica nebola v prijatá v učení arianizmu.<ref name=":7" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu
|titul=Arian Baptistery
|url=https://www.thebyzantinelegacy.com/arian-baptistery
|vydavateľ=The Byzantine Legacy
|dátum prístupu=2020-09-22
|jazyk=en}}</ref>

<gallery caption="Baptistérium ariánov">
Súbor:Baptistery.Arians02.jpg| Pohľad na Baptistérium ariánov. 
Súbor:Arian Baptistry - Ravenna 2016 (4).jpg| Baptistérium ariánov. 
Súbor:Interior - Arian Baptistry - Ravenna 2016.jpg| Interiér baptistéria. 
Súbor:Vault mosaics - Arian Baptistry - Ravenna 2016.jpg| Mozaika Kristovho krstu v rieke Jordán v kupole baptistéria. 
Súbor:Apostles - Arian Baptistry - Ravenna 2016.jpg| Detail mozaiky Kristovho krstu. 
Súbor:Procession of the Apostles. First left - Saint Peter. Part of the mosaic in Arian Baptistery. Ravenna, Italy.jpg| Detail mozaiky Kristovho krstu. 
</gallery>

=== Arcibiskupská kaplnka ===
{{Hlavný článok|Arcibiskupská kaplnka}}

Arcibiskupská kaplnka je [[kaplnka]] na prvom poschodí biskupského paláca. Bolo to súkromné [[Oratórium (architektúra)|oratórium]] trinitárnych biskupov z prelomu 6. storočia. Aj keď sa kaplnka bežne pripisuje svätému Petrovi Chrysológovi, arcibiskupovi v Ravenne v rokoch [[433]]{{--}}[[450]], v skutočnosti ju postavil arcibiskup Peter II. krátko po tom, ako sa stal arcibiskupom v roku [[495]]. Kaplnka bola pôvodne zasvätená [[Ježiš Kristus|Kristovi]] a neskôr [[Svätý Ondrej|svätému Ondrejovi]]. Pôdorys má v tvar gréckeho kríža s jednou [[Apsida (architektúra)|apsidou]] na východe. Apsida je klenutá krížovou klenbou a pred ňou je obdĺžniková predsieň. Spodná časť stien je pokrytá mramorom a mozaikami. V [[16. storočie|16. storočí]] boli niektoré mozaiky nahradené maľbami od Luca Longhiho. [[Luneta (maľba)|Luneta]] nad dverami predsiene zobrazuje Krista ako bojovníka na zlatom pozadí. Na valenej klenbe je zobrazená mriežka z bielych [[Ľalia|ľalií]] a [[Rozeta|roziet]], čiastočne je domaľovaná [[Tempera|temperami]], ktorá v komorách pôsobí dojmom vzdušnej pergoly s vtákmi a zvieratami. Na vrchole klenby sa nachádzajú Kristove iniciály tzv. [[chiró]], podporeným štyrmi [[Anjel|anjelmi]] so zdvihnutými rukami. Podľa hodnotenia ICOMOS tejto významnej stavby spočíva v tom, že je to jediné ranokresťanské súkromné oratórium, ktoré prežilo až do súčasnosti. Jeho ikonografia je dôležitá aj z dôvodu jej silnej protiariánskej symboliky.<ref name=":7" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu
|titul=Archiepiscopal Chapel
|url=https://www.thebyzantinelegacy.com/archiepiscopal-ravenna
|vydavateľ=The Byzantine Legacy
|dátum prístupu=2020-09-22
|jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia knihy
|priezvisko=Jäggi
|meno=Carola
|titul=Ravenna. Kunst und Kultur einer spätantiken Residenzstadt
|vydanie=
|vydavateľ=Schnell, Steiner
|miesto=Regensburg
|rok=2013
|isbn=978-3-7954-2774-0
|strany=221{{--}}223}}</ref>

<gallery caption="Arcibiskupská kaplnka">
Súbor:Christ treading the beasts - Chapel of Saint Andrew - Ravenna 2016.jpg| [[Luneta (maľba)|Luneta]] nad dverami predsiene zobrazuje Krista ako bojovníka na zlatom pozadí. 
Súbor:Cappella arcivescovile Ravenna 1.JPG| Výzdoba klenby. 
Súbor:Cappella arcivescovile Ravenna 4.JPG| Nastená maľba Nanebovstúpenie Pána. 
Súbor:Cappella arcivescovile Ravenna 3.JPG| Nastená maľba Snímanie s kríža. 
Súbor:Mural by Luca Longhi (1507-1580), The Lamentation of Christ.jpg| Detail nástennej maľby. 
Súbor:Cappella Arcivescovile (Dettaglio 5).jpg| Nápis na lutnete. 
</gallery>

=== Theodorichovo mauzóleum ===
{{Hlavný článok|Theodorichovo mauzóleum}}

Theodorichovo mauzóleum je ranostredoveké mauzóleum na okraji Ravenny. Bolo postavené v roku [[526]] ako hrobka ostrogótského kráľa Theodoricha I. pred mestskými [[Hradby|hradbami]] na gótskom [[Pohrebisko|pohrebisku]]. Jeho pozostatky boli odstránené, po Justiniánovom edikte ktorý odsúdil ariánstvo v roku [[561]], počas byzantskej nadvlády, kedy sa mauzóleum zmenilo na kresťanskou modlitebňu. Neskôr bolo čiastočne zaplavené [[Bahno|bahnom]] z neďalekej rieky [[Badareno]] až do [[19. storočie|19. storočia]]. Na rozdiel od iných ranokresťanských budov v Ravenne bolo mauzóleum postavené zo starostlivo opracovaných kamenných blokov dovezených z [[Istria|Istrie]] bez [[Malta (stavebníctvo)|malty]], ale spojenými železnými svorkami. Súčasnou podobu tvoria dve desaťuholníkové poschodia s výklenkom a malým oknom na každej strane. Horné poschodie je menšie, desaťhranné nad úrovňou prekladov dverí a potom kruhové. Je prevýšený [[Rímsa|rímsou]] a zdobeným [[Vlys (architektúra)|vlysom]], charakteristickým prvkom [[Gótske umenie|gótskeho umenia]]. Kupola je vytesaná z jediného 30 t bloku [[Kameň|kameňa]] s priemerom 10 m. Výklenok vedie dole do miestnosti, ktorá pravdepodobne slúžila ako kaplnka pre pohrebné liturgie. [[Schodisko|Schodiskom]] potom vedie do horného poschodia. Uprostred mauzólea sa nachádza oválny porfyrový [[sarkofág]] do ktorého bol Theodorich I. uložený po smrti. Podľa hodnotenia ICOMOS stavba nevychádza z rímskej alebo byzantskej architektúry, aj keď využíva stavebnú techniku zvanú ''opus quadratum''. Je to jedinečný dochovaný príklad hrobky ostrogótskeho kráľa z tohto obdobia.<ref name=":7" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu
|titul=Mausoleum of Theodoric
|url=https://www.thebyzantinelegacy.com/mausoleum-theodoric
|vydavateľ=The Byzantine Legacy
|dátum prístupu=2020-09-22
|jazyk=en}}</ref><ref>Weitzmann, str. 109</ref>

<gallery caption="Theodorichovo mauzóleum">
Súbor:Mausoleum of Theodoric (Ravenna) - Exterior.jpg| Pohľa na Theoderichovo mauzóleum. 
Súbor:Upper camara entrance - Mausoleum of Theodoric - Ravenna 2016.jpg| Vstup do mauzólea. 
Súbor:Ravenna Mausoleum of Theoderic inside lower level.jpg| Miestnosť pravdepodobne slúžila ako kaplnka pre pohrebné liturgie. 
Súbor:Ravenna Mausoleum of Theoderic inside top cracked roof stone.jpg| Strop mauzólea. 
Súbor:Ravenna Mausoleum of Theoderic inside top wideangle.jpg| Uprostred mauzólea sa nachádza porfyrový sarkofág kde mal byť po smrti uložený Theoderich I. 
Súbor:Mausoleo di teodorico, interno, camera superiore, sarcofago di teodorico, in porfido, 520 dc ca. 04.jpg| Porfyrový sarkofág Theodericha I. 
</gallery>

=== Bazilika San Vitale ===
{{Hlavný článok|Bazilika San Vitale}}

Bazilika San Vitale<ref name=":3">{{Citácia knihy
|priezvisko=Hopkins
|meno=Owen
|titul=Architektonické slohy : obrazový průvodce
|vydanie=
|vydavateľ=[[Grada Publishing]]
|miesto=Praha
|rok=2017
|isbn=9788024757506
|strany=18{{--}}20}}</ref> je oktogonálny ranokresťanský chrám zo 6. storočia. Ide o jeden z najvzácnejších príkladov ranokresťanskej a [[Byzantská architektúra|byzantskej architektúry]] v [[Západná Európa|západnej Európe]], s typickým centrálnym pôdorysom osemuholníka s [[Kupola|kupolou]] nesenou ôsmimi [[Stĺp|stĺpmi]] a s priľahlými poschodovými [[Galéria|galériami]], ktorá sa stala vzorom pre cisársku palatínsku kaplnku v [[Aachen|Aachene]]. Chrám San Vitale je jedným z väčších chrámov z obdobia cisára [[Justinián I.|Justiniána I.]], ktorý prežil prakticky neporušený až do súčasnosti. Ďalej sa predpokladá, že odráža štýl [[Chrysotriklinos|Chrysotriklinia]] cisárskeho [[Veľký palác (Konštantínopol)|Veľkého paláca]] z ktorého sa vôbec nič nezachovalo. Otvory horného poschodia sú členené trojoblúkovými [[Arkáda (architektúra)|arkádami]]. A pozdĺžny [[Chór (priestor pri oltári)|chór]] sa nachádza na východe. Na protiľahlých stranách chóru sa nachádzajú známe mozaiky, ktoré zdobia vnútorné steny a stropy s vyobrazením [[Cisár|cisára]] Justiniána I. a jeho manželky [[Theodora (6. storočie)|Theodory]] v sprievode ich družín a postavami zo [[Starý zákon|Starého]] a [[Nový zákon|Nového zákona]], boli silne ovplyvnené remeselnou prácou na chrámoch v [[Konštantínopol|Konštantínopole]]. Obzvlášť zaujímavé sú mozaiky na strope chóru, ktoré znázorňujú Božieho Baránka medzi rastlinami a zvieratami. Avšak [[Freska|fresky]] vo vnútri chrámu pochádzajú z [[Barok|baroka]], vytvorené boli v rokoch [[1778]]{{--}}[[1782]].<ref name=":VV" /><ref name=":0" /> Chrám bol rozšíreným systémom [[Chrámu svätého Sergia a Bakcha]], i keď niektorí odborníci tvrdia v ňom vidia svojbytnú architektúru, ktorá je prvým dokladom západoeurópskej architektúry ranného [[Stredovek|stredoveku]].<ref name=":5">{{Citácia knihy
|meno=Wilfried
|priezvisko=Koch
|titul=Evropská architektura
|vydanie=2
|vydavateľ=Nakladatelství Universum
|miesto=Praha
|rok=2012
|isbn=9788024236575
|strany=45}}</ref> Stavba chrámu bola započatá v roku [[526]] na príkaz ravennského biskupa Ekklésia (lat. ''Ecclesius'') počas vlády [[Ostrogótske kráľovstvo|ostrogótskej kráľovnej]] [[Amalaswinthy]] a vysvätený bol v roku [[547]]. Chrám bol zasvätený mučeníkovi svätému Vitálovi Milánskemu, ktorý bol zároveň aj patrónom mesta. Ravenna bola predtým hlavným mestom Západorímskej ríše a hlavným mestom Ostrogótskeho kráľovstva. Výstavba chrámu predznamenala zvýšený záujem Byzantskej ríše o túto oblasť, ktorá vyvrcholila krátko na to zriadením [[Ravennský exarchát|Ravennského exarchátu]], bol administratívnou jednotkou Byzantskej ríše na [[Apeninský polostrov|Apeninskom polostrove]], na obranu proti rozpínavosti [[Longobardi (kmeň)|Longobardov]]. V roku [[1960]] udelil pápež [[Ján XXIII. (pápež)|Ján XXIII.]] chrámu, ako výnimočnej cirkevnej stavbe historického a cirkevného významu, čestný titul [[Basilica minor|bazilika minor]].<ref name=":VV"> Ravenna In: {{Citácia knihy
|meno=Vladimír
|priezvisko=Vavřínek
|odkaz na autora=Vladimír Vavřínek
|priezvisko2=Balcárek
|meno2=Petr
|titul=Encyklopedie Byzance
|vydanie=1
|miesto=Praha
|vydavateľ=[[Libri]]; Slovanský ústav AV ČR
|rok=2011
|isbn=978-80-7277-485-2
|isbn2=978-80-86420-43-1
|edícia=Práce Slovanského ústavu AV ČR. Nová řada
|zväzok edície=33
|strany=415}}</ref><ref name=":0">Church of San Vitale In: {{Citácia elektronického dokumentu
|titul=[[Encyclopedia Britannica]]
|url=https://www.britannica.com/place/Church-of-San-Vitale
|dátum prístupu=2020-09-01
|jazyk=en}}</ref><ref name=":6">{{Citácia elektronického dokumentu
|titul=Early Christian Monuments of Ravenna
|url=https://whc.unesco.org/en/list/788/
|vydavateľ=[[Organizácia Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru|UNESCO World Heritage Centre]]
|dátum prístupu=2020-09-07
|jazyk=en}}</ref>

<gallery caption="Bazilika San Vitale">
Súbor:Ravenna - Basilica of San Vitale - building back.jpg| Pohľad na Baziliku San Vitale. 
Súbor:Ravenna - Basilica of San Vitale - entrance.jpg| Barokový portál baziliky. 
Súbor:Ravenna Basilica of San Vitale wideangle.jpg| Interiér baziliky. 
Súbor:Ravenna Basilica of San Vitale mosaic.jpg| Mozaiková výzdoba chóru a apsidy baziliky. 
Súbor:Sanvitale03.jpg| Mozaika cisár Justinián I. so sprievodom. 
Súbor:Mosaic of Theodora - Basilica San Vitale (Ravenna, Italy).jpg| Mozaika cisárovná Theodora so sprievodom. 
Súbor:Basilica of San Vitale - Lamb of God mosaic.jpg| Mozaiková výzdoba klenby chóru. 
Súbor:Basilica of San Vitale - triumphal arch mosaics.jpg| Mozaiková výzdoba víťazného oblúka. 
Súbor:Sacrifice of Isaac mosaic - Basilica San Vitale (Ravenna).jpg| Mozaiková výzdoba arkatúry, ''Obetovanie Izáka''. 
Súbor:Sacrifice of Abel and Melchisedek mosaic - San Vitale - Ravenna 2016.jpg| Mozaiková výzdoba arkatúry, ''Obetovanie Ábela a Melchizedecha.'' 
Súbor:Ravenna - Basilica of San Vitale - capitel2.jpg| Hlavice stĺpov. 
Súbor:San Vitale (Ravenna) - Dome interior.jpg| Barokové fresky v kupole. 
</gallery>

=== Bazilika San Apollinare v Classe ===
{{Hlavný článok|Bazilika San Apollinare v Classe}}

Bazilika San Apollinare v Classe je ranokresťanský chrám bazilikálneho typu z prvej polovici 6. storočia. Chrám postavili na príkaz ravennského biskupa Ursicinusa. V priebehu storočí  došlo k rôznym zmenám. Nartex sa napája na fasádu stavby a na bokoch nartexu sa nachádzajú dve obdĺžnikové veže z ktorých sa zachovala iba jedna. Pred bazilikou sa nachádzalo átrium, ktoré bolo postavené na pohrebisku z [[2. storočie|2.]] a [[3. storočie|3. storočia]], kde bol aj pochovaný prvý ravennský biskup [[svätý Apolinár]]. Interiér musel byť spočiatku celý vyzdobený mozaikami z ktorých prežili iba fragmenty. Pôvodná podlaha bola vyzdobená mozaikou s geometrickými vzormi. Bočné steny boli kedysi obložené mramorovým obkladom, ktorý bol začiatkom [[15. storočie|15. storočia]] odstránený a bol použitý pravdepodobne v inom kostole v [[Rimini|Riminách]]. Záver je ukončený polkruhovou apsidou, ktorú lemujú dve malé miestnosti. Apsida a víťazný oblúk sú vyzdobené mozaikou, prvá pochádza z polovice 6. storočia a druhá z rôznych období medzi 6. a [[12. storočie|12. storočím]]. Mozaika v konche apsidy zobrazuje Božiu ruku vychádzajúcej zo štylizovaných oblakov, zatiaľ čo postavy [[Mojžiš (Biblia)|Mojžiša]] a [[Eliáš (prorok)|Eliáša]] sú čiastočne zakrytí oblakmi. V strede sa nachádza zlatý latinský kríž obklopený zlatými hviezdami na tmavomodrom pozadí s drahokamami v strede ktorého je obraz Krista v podobe [[Premenenie Pána|Premenenia Pána]]. Pod krížom sa nachádza postava svätého Apolinára v orantskej póze okolo sa nachádza štylistická vidiecka krajina. Nad apsidou sa nachádza mozaikový medailón Krista ako [[Pantokrator|Pantokratora]] a po stranách sa nachádzajú symboly štyroch evanjelistov.  Pod Kristom je pás na ktorom sú zobrazených dvanásť oviec, symbolizujúcich dvanástich apoštolov, vychádzajúcich z dverí [[Jeruzalem|Jeruzalema]] a [[Betlehem (sídlo)|Betlehema]]. Bazilika Sant'Apollinare v Classe je vynikajúcim príkladom ranokresťanskej baziliky v čistote a jednoduchosti jej štýlu a využitia priestoru a v honosnej povahe jej výzdoby.<ref name=":6" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu
|titul=Basilica of Sant'Apollinare in Classe
|url=https://www.thebyzantinelegacy.com/apollinare-classe
|vydavateľ=The Byzantine Legacy
|dátum prístupu=2020-09-22
|jazyk=en}}</ref><ref>Weitzmann, str. 248</ref>

<gallery caption="Bazilika Sant' Apollinare v Classe">
Súbor:Ravenna BW 1.JPG| Pohľad na Baziliku San Apollinare v Classe. 
Súbor:Ravenna BW 3.JPG| Interiér baziliky. 
Súbor:Ravenna BW 4.JPG| Mozaiková výzdoba apsidy. 
Súbor:I009009 Basilica di Sant'Apollinare in Classe - Ravenna -.jpg| Bočná  loď baziliky. 
Súbor:Ravenna Basilica of Sant'Apollinare Nuovo capitel.jpg| Hlavica stĺpu. 
Súbor:Sarcophagus in Sant'Apollinare in Classe.jpg| Sarkofág v bazilike. 
</gallery>

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Literatúra ==
* {{Citácia knihy|priezvisko=Bovini|meno=Giuseppe|titul=Ravenna Art and History|vydanie=|vydavateľ=Longo Press|miesto=|rok=1992|isbn=88-8063-085-7|strany=}}
* {{Citácia knihy|priezvisko=de la Ferté|meno=Étienne Coche|titul=Byzantinische Kunst (= Ars antiqua. Serie 3, 1)|vydanie=|vydavateľ=|miesto=Freiburg im Breisgau|rok=1982|isbn=3-451-19401-5|strany=}}
* {{Citácia knihy|priezvisko=Dresken-Weiland|meno=Jutta|titul=Die frühchristlichen Mosaiken von Ravenna – Bild und Bedeutung|vydanie=|vydavateľ=Schnell & Steiner|miesto=Regensburg|rok=2016|isbn=978-3-7954-3024-5|strany=}}
* {{Citácia knihy|priezvisko=Fiorentini|meno=Isotta|titul=S. Apollinare Nuovo. I Mosaici di Teodorico|vydanie=|vydavateľ=Faenza|miesto=|rok=2000|isbn=88-8152-071-0|strany=|meno2=Piero|priezvisko2=Oriol}}
* {{Citácia knihy|priezvisko=Jäggi|meno=Carola|titul=Ravenna. Kunst und Kultur einer spätantiken Residenzstadt. Die Bauten und Mosaiken des 5. und 6. Jahrhunderts|vydanie=|vydavateľ=Schnell und Steiner|miesto=Regensburg|rok=2013|isbn=978-3-7954-2774-0|strany=}}
* {{Citácia knihy|priezvisko=Kauffmann|meno=Georg|titul=Emilia-Romagna, Marken, Umbrien. Baudenkmäler und Museen (= Reclams Kunstführer Italien. 4 = Reclams Universal-Bibliothek. 10206)|vydanie=|vydavateľ=Reclam|miesto=Stuttgart|rok=1987|isbn=3-15-010206-5|strany=}}
* {{Citácia knihy|priezvisko=Rasch|meno=Jürgen|titul=Die Kuppel in der römischen Architektur. Entwicklung, Formgebung, Konstruktion|vydanie=|vydavateľ=|miesto=|rok=1985|isbn=|strany=|issn=0044-863X|poznámka=In: Architectura|zväzok=15}}

== Pozri aj ==
* [[Lokality Svetového dedičstva v Európe a Severnej Amerike]]

== Externé odkazy ==
* [https://whc.unesco.org/en/list/788/ Ranokresťanské pamiatky v Ravenne]

{{Svetové dedičstvo - Taliansko}}
[[Kategória:Lokality Svetového dedičstva v Taliansku]]
[[Kategória:Kresťanské umenie]]
[[Kategória:Byzantská architektúra v Ravenne]]
[[Kategória:Ravenna]]