Ratramnus

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Ratramnus alebo Ratramnius († okolo 868) bol franský benediktínsky mních a nonkonformný teológ z opátstva Corbie neďaleko Amiens.

O jeho živote sa nevie skoro nič. Napísal pojednanie o eucharistii De corpore et sanguine Domini liber, v ktorom odporoval náuke o transsubstanciácii, ktorú v podobne zameranom spise zastával jeho súčasník z Corbie Paschasius Radbertus. Ratramnus chcel zmieriť vedu a náboženstvo, zatiaľ čo Radbertus zdôrazňoval nadprirodzený prvok eucharistie. Obaja sa zhodovali v tom, že Kristus je v eucharistii prítomný, podľa Radberta však skrze zázrak a reálne, takže eucharistické telo je totožné s jeho telom historickým, podľa Ratramna skrze vieru a symbolicky: chlieb a víno sú Kristovým telom „secundum invisibilem substantiam“, zároveň sú však znamením reálnej prítomnosti Kristovej a ostávajú „figurae secundum speciem visibilem“. Ratramnus predpokladá, že medzi Kristovým historickým a eucharistickým telom je rozdiel: veriaci predsa nekonzumujú Kristovo historické telo, ale chlieb a víno. Katolícki teológovia dnes Ratramnove definície napriek ich nevybrúseným formuláciám považujú za plne zlúčiteľné s ortodoxiou.

Ratramnove názory upadli na istý čas do zabudnutia a keď bol jeho spis na synode vo Vercelli roku 1050 odsúdený ako heretický, bol za jeho autora považovaný Jána Scota Eriugenu. Reformácia obnovila záujem o Raramnov spis, v roku 1532 bol vydaný a okamžite preložený.

Ratramnus napísal aj spisy De praedestinatione Dei (zastáva učenie o dvojitej predestinácii) a štvordielny Contra Graecorum opposita (868), polemiku s byzantským patriarchom Fotiom, v ktorej ospravedňuje odchýlky v praxi západnej cirkvi. Je aj autorom listu Epistola de Cynocephalis (Migne (ed.), Patrologia Latina zv. 121, s. 1153-56), v ktorom sa zaoberá otázkou, či možno bájne bytosti so psou hlavou považovať za ľudí. Spis De corpore et sanguine Domini vyšiel v Oxforde v roku 1859.

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]