Rečový akt
Rečový akt je základná a najmenšia jednotka rečovej komunikácie.
Najčastejšie sa rozlišujú tieto druhy rečových aktov:
- direktívne rečové akty (hovoriaci sa snaží – akokoľvek – prinútiť počúvajúceho, aby niečo vykonal)
- komisívne rečové akty (hovoriaci sa osvedčuje, že niečo vykoná, čiže sľubuje alebo sa zaručuje)
- expresívne rečové akty (hovoriaci vyslovuje svoje city)
- deklaratívne rečové akty (výpovede hovoriaceho menia vonkajšiu situáciu, napr. sobáši, promuje a pod.)
- reprezentatívne rečové akty (hovoriaci vyjadruje svoj postoj k pravdivosti propozície, čiže tvrdí, prepokladá a podobne)
Slovesá, ktoré vyjadrujú, o aký rečový akt ide, sa volajú performatívne slovesá. Podmienky, ktorým musí rečový akt vyhovovať, aby bol úspešný, sa volajú podmienky úspešnosti.
Teória rečových aktov vychádza z Austinových, Alstonových a Searlových filozofických prác.
Rečový akt podľa Searlea je konanie usmerňované konštitutívnymi pravidlami.
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.