Teória rečových aktov

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Teória rečových aktov je teória, podľa ktorej sa reč chápe ako súčasť správania: ľudia pri hovorení konajú, čiže niečo tvrdia, vydávajú rozkazy, vyslovujú želania, pochybnosti ap. Ich správanie regulujú isté pravidlá. Za základnú a najmenšiu jednotku rečovej komunikácie sa považuje rečový akt.

Teória rečových aktov vychádza z Austinových, Alstonových a Searlových filozofických prác.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.