Redaktor:Čiernohorské kúpele/pieskovisko

Čiernohorské kúpele (v maďarčine známe ako Feketehegy-fürdő, v nemčine ako Bad Schwarzenberg), za prvej republiky označované ako Kúpele Černohorské boli klimatické kúpele a vodoliečebný ústav fungujúce v rokoch 1847 až 2004. Koncom 20. a začiatkom 21. storočia boli známe ako Detská ozdravovňa Čierna hora pri Fakultnej NsP akad. L. Dérera. Nachádzajú sa vo Volovských vrchoch v okrese Gelnica, v bočnej doline údolia Železného potoka medzi obcami Hnilčík a Nálepkovo v nadmorskej výške 680 m n. m.

Založenie kúpeľov

Čiernohorské kúpele založil v roku 1847 Ľudovít Kornidesz, ktorý istý čas pred tým študoval tzv. Priessnitzovú metódu vodoliečby v kúpeľoch v Gräfenbergu. Kúpele, ktoré názov dostali podľa hory Schwarzenberg, pod ktorou sa nachádzali sa stali prvým vodoliečebným ústavom v Uhorsku. Prvú sezónu sa v kúpeľoch liečilo 79 chorých. V areáli stála jedna kúpeľná budova a dve ubytovne. Kúpele však dlho nefungovali, v roku 1848 vypukla revolúcia a pri bojoch a prechode vojska Spišom boli kúpele vyrabované.

Pohľad na Čiernohorské kúpele v roku 1904

Pressnitzova vodoliečebná metóda

Zakladateľom tejto vodoliečebnej metódy sa stal gräfenberský liečiteľ Vincenz Priessnitz. Procedúry pozostávali z umývania tela v studenej vode, jeho drhnutia a nožného, polovičného, sedacieho a napokon telového kúpeľa. Ďalej to bolo sprchovanie, parný kúpeľ v špeciálnych skriniach, suchý zábal a potenie, pohyb na čerstvom vzduchu, slnenie a slatinné kúpele. Okrem toho bola základným pilierom vodoliečby aj prísna diéta, ranný telocvik a pitie studenej vody. Súčasťou liečby boli aj prechádzky do prírody v okolí kúpeľov. Prechádzky v prírode a vodoliečba boli obzvlášť dôležité pre liečbu obezity, no osvedčovalo sa to aj pri chorobách krvi, kataroch horných dýchacích ciest, ochoreniach štítnej žľazy, vyčerpanosti a pri rekonvalescencii. Procedúry v Čiernohorských kúpeľoch boli pod prísnym lekárskym dozorom a úroveň kúpeľov bola dokonca porovnateľná s materským Priessnitzovým vodoliečebným ústavom v Jeseníkoch na Morave.

Vývoj kúpeľov do roku 1918

Vyrabované kúpele boli opustené až do roku 1853, kedy sa ich ujal levočský podnikateľ Wilhelm Lumnitzer (neskôr známy ako Lomnitzy). Kúpele rýchlo rástli a stali sa obľúbeným liečebným ústavom v celom Uhorsku. Od roku 1853 do roku 1881 sa tu liečilo až 4847 pacientov. K rastúcej návštevnosti kúpeľov prispela aj nová Košicko-bohumínska železnica v roku 1872. Od stanice v Spišskej Novej Vsi sa kúpeľní hostia do Čiernohorských kúpeľov vozili fiakrami, neskôr autobusmi. V roku 1866 sa v kúpeľoch liečil Mihály Tompa, jeden z najvýznamnejších maďarských romantických básnikov 19. storočia. Na jeho počesť bola v 80. rokoch 19. storočia postavená nová vila, ktorá dostala jeho meno - Tompa. Okrem toho bola v roku 1888 vybudovaná aj jeho busta na žulovom podstavci, ktorá stála nad chodníkom blízko tejto vily. Traduje sa, že pamätník postavili na mieste, kde sám Tompa rád sedával a písal svoje verše. Busta bola buď po roku 1918 odstránená, alebo neskôr ukradnutá a podstavec bol v roku 2016 odvezený. V 80. rokov 19. storočia prešli Čiernohorské kúpele prestavbou, ktorá im na dlhé roky zmenila tvár na moderne vyzerajúci kúpeľný komplex. Budovy boli stavané v typickej hrazdenej architektúre, ktorá umožňovala rýchlu výstavbu budov a zároveň svojou krásou „lahodila očiam“. Táto konštrukcia budov však bola vhodná na bývanie len v teplejších mesiacoch, čo napokon počas kúpeľnej sezóny, ktorá trvala od mája do októbra, bohato stačilo. Návštevnosť kúpeľov sa pohybovala okolo 400 hostí ročne. V roku 1898 bolo k dispozícii až 124 izieb. Obľúbenosť kúpeľov rýchlo stúpala až do roku 1918, kedy skončila prvá svetová vojna.

Kúpeľný areál a budovy

V roku 1888 stálo v Čiernohorských kúpeľoch sedem budov s kapacitou zhruba 100 izieb. Kúpeľný areál tvorili tieto budovy: Újgyógyház (po roku 1918 Nový dom, za socializmu Jánošík), Etkezó (neskôr Vila Hana, za socializmu rozdelená na: Dolná Hana, Horná Hana a Pionier), Széchenyi-ház (po r. 1918 Vila Irena), Thököli-ház (po prvej svetovej vojne z neznámych príčin už neexistoval) a Tompa-ház (Vila Tompa). Okrem nich v areáli bol aj kostolík sv. Anny, evanjelická kaplnka, hudobný pavilón, kolkáreň, fontána, tenisové ihrisko, stajne (neskôr garáže), oddychové pavilóny a altánky.

Čiernohorské kúpele v roku 1911

Pramene

Základnou podmienkou pre vznik vodoliečebných kúpeľov bol dostatok výdatných prameňov. Uvádza sa, že pod Čiernou horou ich vyvieralo až 14. Z nich tie najvýznamnejšie dostali mená a boli zaradené medzi liečebné pramene. V kúpeľoch pri hudobnom pavilóne vyvieral Hlavný prameň (Főforrás). Okrem neho v okolí kúpeľov boli ešte pramene Amália, Klotilda, Kornidesz, Priessnitz a Popoluška. Medzi nimi viedli udržiavané chodníčky. Z Priessnitzovho prameňa vznikal potôčik, ktorý viedol cez kúpele a dostal meno po prameni. Dnes ho poznáme ako Čiernohorský potok.

Kúpele do znárodnenia

Po vzniku prvej ČSR kúpele prišli hlavne o početnú klientelu z Maďarska, ktorá sa tu chodila zregenerovať v príjemnom horskom prostredí. Kúpele však boli skvele vybavené, v tomto období sa do opravy budov a nového zariadenia investovalo až 450 000 korún. V roku 1927 kúpele navštívilo 447 hostí, z toho asi polovica boli cudzinci. V medzivojnovom období bol majiteľom kúpeľov Vincent “Čenek” Fargaš, ktorý v nich aj býval. Čenek Fargaš mal v rovnakom období prenajaté aj neďaleké Novoveské kúpele (Iglófüred), a preto mali obe kúpele v 30. rokoch 20. storočia rovnakú správu. Rozvoj kúpeľov na krátky čas prerušil mohutný požiar, ktorý vypukol v noci dňa 3. februára 1932 vo Vile Hana. Po požiari, ktorý trval až neuveriteľných 40 hodín, zostali len obhorené ruiny obrovského komplexu Vily Hana, reštaurácie a bazáru. Škoda po požiari bola odhadnutá na 800 000 Kč. Ešte v tom roku začala oprava a prestavba Vily Hana, čím budova stratila svoj pôvodný hrazdený vzhľad, a získala nový - funkcionalistický. Po niekoľkých neskorších socialistických úpravách dosiahla terajšiu podobu. V 30. rokoch 20. storočia Fargaš investoval okrem stavby novej kúpeľnej budovy Hana (na mieste zničenej rovnakej stavby) aj do výstavby bazéna. Čiernohorské kúpele boli aj významným spoločenským centrom Spiša. Usporadúvali sa tu rôzne stretnutia, prednášky, konferencie a iné aktivity. Rozhodujúcu úlohu však hralo zlé spojenie medzi železničnou stanicou v Spišskej Novej Vsi a kúpeľami. Toto riešil Fargaš pomocou vlastných autobusov, ktorými hostí dovážal do kúpeľov. V roku 1936 však o autobusovú koncesiu prišiel. Počas druhej svetovej vojny už Fargaš vlastnil len Čiernohorské kúpele. Tie sa istý čas stali aj letným táborom pre nemeckú organizáciu Hitlerjugend. Prvý transport nemeckých detí prišiel do Čiernohorských kúpeľov v apríli 1941. Posledný tu bol v lete 1944. Zaujímavosťou je, že počas druhej svetovej vojny majiteľ kúpeľov Fargaš schovával v Čuiernohorských kúpeľoch troch židov, ktorí prečkali vojnu a neskôr emigrovali do Izraela. Čenek Fargaš sa začiatkom 90. rokov 20. storočia in memoriam stal držiteľom ocenenia Spravodlivý medzi národmi.

Čiernohorské kúpele - objekt Nový dom v roku 1961

Znárodnenie a obdobie do zániku kúpeľov

Po druhej svetovej vojne boli Čiernohorské kúpele (tak ako všetky) znárodnené, čo malo pre niektoré slovenské kúpele fatálne následky. Sesterské kúpele v Novoveskej hute napríklad kvôli tomu zanikli. Z Čiernohorských kúpeľov sa stal detský rekreačný tábor, neskôr doškoľovacie stredisko pre firmu Otex – Odevy. Vieme, že v roku 1961 niekdajšie kúpele niesli názov Rekreačné stredisko kapitána Jána Nálepku, neskôr v kúpeľoch sídlila Detská zotavovňa a pioniersky tábor ÚNZ mesta Bratislavy. K vybavenosti areálu zotavovne pribudlo detské ihrisko pri Vile Pionier a lyžiarsky vlek na lúke pod areálom. Na prízemí Nového domu (Jánošíka) bola zriadená základná škola a vo Vile Hana materská škôlka. Koncom socializmu až do roku 2004 tu sídlila Detská ozdravovňa Čierna hora pri Fakultnej NsP akad. L. Dérera v Bratislave. V máji 2004 bola ozdravovňa Čierna Hora zrušená a prepustených bolo všetkých 36 jej zamestnancov. V posledných rokoch prevádzky už bolo viac personálu ako detí, ktoré sa tu liečili. Kompletné zariadenie bývalých kúpeľov bolo odvezené kamiónmi do Bratislavy. Zostali tak len prázdne budovy, ktoré každým dňom chátrajú stále viac. Areál bývalých Čiernohorských kúpeľov je jedným z posledných zachovalých kúpeľných areálov na Spiši, budovy a stavby v kúpeľoch majú značnú pamiatkovú hodnotu. Areál je od roku 2004 na predaj. Opustené budovy by boli po citlivej rekonštrukcii vhodné na umiestnenie rekreačného strediska, ktoré by mohlo zas niesť hrdý odkaz Čiernohorských kúpeľov.

Referencie

1. Patera, L.: Čiernohorské kúpele. In: Krásy Slovenska č. 3-4/2016
2. Cmorej, J - Potočná, E.: Kúpele odviate časom, Region Poprad 2012