Heliamfora sarracenioides[upraviť | upraviť zdroj]

Heliamfora sarracenioides (Heliamphora sarracenioides) je mäsožravá rastlina. Jej domovom sú stolové hory vo Venezuele. Dosahuje výšku 10 až 50 cm.

Výskyt heliamfory[upraviť | upraviť zdroj]

Heliamfora sarracenioides sa vyskytuje na stolových horách Južnej Ameriky, konkrétne v Guyanskej vysočine vo východnej Venezuele, spoločné hranice Brazílie, Venezuely a Guyany. Kvôli kolmým skalným stenám sú stolové hory jen veľmi ťažko prístupné, takže väčšina z nich ostáva nepreskúmaná. Vďaka tejto izolácii od okolitého sveta poskytujú stoové hory jedinečné útočisko pre množstvo endemických rastlín a zvierat.

Pasce[upraviť | upraviť zdroj]

Rastliny rodu heliamfora vytvárajú ružice vzpriamených korunovitých listov, vysokých 10 až 50 cm. Na hornom okraji listov je malé viečko.Viečko, rovnako ako celá horná časť trubice majú nektárové žľazy, ktoré vylučujú sladkastú vôňu. Táto mäsožravá rastlina tak láka svoju korisť dovnútra trubice. Úniku potom zabráni hladký povrch listov a husté, dovnútra nasmerované chĺpky na vnútornej strane pascí. Trubicovité listy sú naplnené vodou, takže hmyz sa nakoniec utopí. Heliamfory si nevedia vytvoriť vlastnú tráviacu tekutinu. Trávenie sa uskutočňuje v dôsledku bakteriálneho rozkladu. Takto uvoľnené živiny sa rozpustia vo vode a rastlina ich môže prijať.

Pestovanie[upraviť | upraviť zdroj]

Heliamfora sarracenioides, ako aj každá iná mäsožravka rodu heliamfora, je zvyknutá na vlhké a studené prostredie. Netreba zabúdať, že jej domovinou sú 3000 metrov vysoké hory s chladnou klímou. Preto sa odporúča pestovať v sklenenej vitríne orientovanej na východ, v zimnej záhrade alebo v skleníku. Dospelá Heliamfora má mať priemer črepníka 20-25 cm. Ako substrát vyhovuje kyslá, vláknitá rašelina. Presádzame raz za 1 až 3 roky na konci zimy.

Vhodné teploty[upraviť | upraviť zdroj]

Heliamforám vyhovujú teploty okolo 20 °C a v noci 10 až 16 °C. Uprednostňujú skôr rozptýlené svetlo než priame slnko.

Zalievanie[upraviť | upraviť zdroj]

Substrát by mal byť stále vlhký, ani príliš mokrý ani príliš suchý. Vhodné je pravidelné zalievanie vrchom Heliamforám tiež prospieva doplňovanie vody priamo do pasce alebo občasné rosenie. Používame mäkkú vodu, teda dažďovú alebo odstátu

Hnojenie a kŕmenie[upraviť | upraviť zdroj]

Heliamfory je možné hnojiť zriedeným univerzálnym hnojivom priamo do pascí. Oveľa výraznejšie potom rastú, pričom kŕmenie hmyzom nie je až také efektívne.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Prvé rastliny rodu heliamfora objavil v roku 1838 nemecký prírodovedec Robert H. Schomburgk. Názov heliamfora sa skladá z gréckeho slova "helos" (bažina) a "amphora“ (džbán) V iných jazykoch sa môže preklad tohto slova líšiť. Napríklad anglický názov "Sun Pitcher" (džbán slnka) vznikol zamenením slova "helos" (bažina), slovom "helios", ktoré znamená slnko.

Zástupcovia[upraviť | upraviť zdroj]

Heliamphora arenicola Heliamphora ceracea Heliamphora chimantensis
Heliamphora ciliata Heliamphora collina
Heliamphora elongata
Heliamphora folliculata
Heliamphora glabra
Heliamphora heterodoxa
Heliamphora hispida
Heliamphora huberi
Heliamphora ionasi
Heliamphora macdonaldae
Heliamphora minor
Heliamphora neblinae
Heliamphora nutans Heliamphora parva
Heliamphora pulchella Heliamphora purpurascens
Heliamphora sarracenioides
Heliamphora tatei
Heliamphora tyleri
Heliamphora uncinata

Zdroje:'[upraviť | upraviť zdroj]

[1] http://mrjs.iplace.cz/menu/rody-mr/heliamphora [[2]] http://www.darwiniana.cz/vamr/?page=slovnik&id=224 http://www.pluska.sk/izahradkar/izbove-rastliny/exoticke-rastliny/heliamfora-heliamphora.html [[3]] http://heliamfora.maweb.eu/[[4]]