Preskočiť na obsah

Redaktor:Matej.danco/pieskovisko

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Národný park Atlantické ostrovy Galície

[upraviť | upraviť zdroj]

Národný park Atlantické ostrovy Galície je španielska chránená prírodná oblasť, ktorá zahŕňa ostrovy Ons, Cíes, Sálvora a Cortegada v provinciách La Coruña, Pontevedra a autonómne spoločenstvo Galícia. Má rozlohu 1 194,8 hektárov na súši a 7 285,2 hektárov morskej plochy. Je to jediný národný park v Galícii a chronologicky trinásty otvorený v Španielsku.

V súčasnosti je potrebné na navštívenie ostrovov Cíes a Ons požiadať vládu Galície o povolenie.

Národný park Atlantické ostrovy Galície
Národný park
Štát Španielsko
Súradnice 44°22′50″S 8°56′0″V / 44,38056°S 8,93333°V / 44.38056; 8.93333
Vznik 1. júl 2002
Správa Španielská vláda
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Fauna a Flóra

[upraviť | upraviť zdroj]

V tomto suchozemsko-morskom ekosystéme sa nachádza rozsiahly vavrínový les a viac ako 200 druhov morských rias[1], známy aj vďaka rôznym druhom mäkkýšov, koralov a sasaniek. Na suchozemskej strane možno pozorovať čajky žltonohé, kormorány chvostnaté, aliek malých a aliek tenkozobých[2].

Na ostrovoch sú stopy ľudského osídlenia z železnej dobe. Našla sa tu aj keramika z obdobia Rímskej ríše. V stredoveku ich obývali rôzne mníšske rády, patrili cirkvi, vlastnila ich vtedajšia šľachta a útočili na ne nájazdníci, ktorí ich využívali ako základňu pre svoje nájazdy na pobrežie. V minulosti boli ostrovy obývané až do 18. storočia, ale v dôsledku pirátov z nich všetko obyvateľstvo vymizlo. V roku 1980 boli ostrovy Cíes vyhlásené za prírodný park. Taktiež predstavujú samostatné chránené vtáčie územie. Dňa 1. júla 2002 boli vyhlásené za národný park. O 6 mesiacov neskôr však ich pobrežia zasiahla ropná škvrna spôsobená vrakom tankera Prestige, okrem pobrežia ostrova Cortegada. V budúcnosti by do tohto parku mohli byť zahrnuté aj ostrovy Sisargas a Lobeiras.

Ostrov Sálvora sa nachádza pri strete rieky Arosa s morom a leží od pevniny približne 3 km na sever. Má rozlohu približne 190 ha a dosahuje nadmorskú výšku 71 metrov.

Súostrovia a zahrnuté ostrovy

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Súostrovie Cíes: Súostrovie Cíes sa nachádza v zátoke Vigo. Patria pod obec Vigo (farnosť San Francisco de Afora) a nachádzajú sa na 42º 15' severnej zemepisnej šírky a 8º 54' západnej zemepisnej dĺžky. Vo februári 2007 britský denník The Guardian vyhlásil pláž Rodas na ostrove Monteagudo za najlepšiu pláž na svete.[3] V novembri 2013 mestská rada mesta Vigo začala proces vyhlásenia ostrovov za svetové kultúrne dedičstvo,[4] v máji 2017 následne Vláda Galície poslala svoju žiadosť na ministerstvo kultúry so žiadosťou, aby Unesco uznalo celý park Atlantických ostrovov.[5][6]
  • Súostrovie Ons: Ostrovy Ons tvoria súostrovie, ktoré sa nachádza v ústí zátoky Pontevedra na súradniciach: 42°22′50″ s. š., 8°56′00″ z. d. Pozostáva z ostrova Ons, ostrova Onza alebo Onzeta a ďalších malých skál, medzi ktorými vyniká Corveiro. V letnej sezóne sa sem denne usporiadúvajú námorné výlety z prístavov Marín, Cangas, Bueu, Sangenjo a Portonovo.
  • Ostrov Cortegada: Ostrov Cortegada je ostrov nachádzajúci sa v provincii Pontevedra, vo vnútrozemí zátoky Arosa. Je najväčším zo súostrovia, ktoré okrem ostrova Cortegada tvorí aj ďalšie skupiny ostrovov, ako sú ostrovy Malveiras alebo Briñas.
  • Ostrov Sálvora: Ostrov Sálvora je ostrov v Atlantickom oceáne, ktorý sa nachádza v ústí zátoky Arosa v Galícii v Španielsku.

Súostrovia a ostrovy v procese zahrnutia

[upraviť | upraviť zdroj]

Okrem ostrovov, ktoré už do národného parku patria, existujú aj ďalšie ostrovy, ktoré sa k nemu chcú pripojiť alebo sú v procese pripojenia:

  • Ostrov Tambo: Nachádza sa uprostred zátoky Pontevedra, pri jej konci, oproti mestu Marín, hoci patrí k obci Poyo. Má rozlohu 28 hektárov a dosahuje nadmorskú výšku 80 metrov. Z výšky je oválny a z diaľky má pyramídový tvar, je úplne pokrytý stromami, najmä eukalyptom. Na juhu sa nachádza jeho malý výbežok, ktorý pri pohľade z pevniny vyzerá takmer ako samostatný ostrov a má starý maják. Ostrov Tambo má dve pláže spojené na severnej strane ostrova a tri malé móla. Hlavným problémom pre zaradenie ostrova do národného parku je pomerne špinavá voda vo vnútri ústia zátoky, najmä kvôli chýbajúcej čističke odpadových vôd v meste Pontevedra. K tomu treba pripočítať aj vojenskú okupáciu, ktorá na ostrove bola celé desaťročia až do nedávneho uvoľnenia.
  • Ostrovy Sisargas: Tieto ostrovy patria obci Malpica de Bergantiños a ich začlenenie do národného parku, podobne ako v prípade Tambo, závisí najmä od odkúpenia tohto ostrova vládou či Vládou Galície od ich vlastníkov, čím by sa zverejnili. Na rozdiel od ostatných ostrovov sa tieto ostrovy nachádzajú mimo vyššie spomínaných zátok (Rías Bajas), v oblasti Costa de la Muerte. Súostrovie sa skladá z troch ostrovov s názvami Sisarga Grande, Malante a Sisarga Chica a z niekoľkých okolitých ostrovčekov. Ostrovy majú prevažne členitý charakter, čo znamená, že na Sisarga Grande sa nachádzajú početné útesy. Na samotnom ostrove sa však nachádza mólo a malá pláž na juhu. Prvý maják na súostroví bol postavený v roku 1853 a v minulosti sa tu údajne nachádzalo určité náboženské opevnenie, ktoré zaniklo dôsledkom času a normanskýcg útokov na ostrov. O ornitologickom bohatstve ostrovov svedčia početné kolónie endemických a ohrozených druhov vtákov, ako sú čajka tmavá a čajka trojprstá.

Návštevnícke centrum

[upraviť | upraviť zdroj]

V meste Vigo sa nachádza návštevnícke centrum Cambón, ktoré je návštevnícke centrum Národného parku atlantických ostrovov Galície s 1500 m² expozícii, posluchárňou, učebňami a kancelárskymi priestormi; v týchto priestoroch sa návštevníci môžu podrobne oboznámiť s flórou, faunou a dedičstvom parku, pričom je potrebné upozorniť aj na obrázkové kabíny s vizuálnymi efektmi a rôznym interaktívnym obsahom.[7]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Flora - Concello de Vigo [online]. hoxe.vigo.org, [cit. 2023-11-26]. Dostupné online.
  2. Fauna - Concello de Vigo [online]. hoxe.vigo.org, [cit. 2023-11-26]. Dostupné online.
  3. MCOWAN, Gavin. Top 10 beaches of the world. The Guardian, 2007-02-16. Dostupné online [cit. 2023-11-26]. ISSN 0261-3077. (po anglicky)
  4. PASTORIZA, J.. Vigo inicia los pasos para que las Islas Cíes sean declaradas Patrimonio de la Humanidad [online]. Faro de Vigo, 2013-11-18, [cit. 2023-11-26]. Dostupné online. (po španielsky; kastílsky)
  5. La Xunta lanza Illas Atlánticas a Patrimonio de la Humanidad cuatro años después de Vigo y Cíes [online]. Faro de Vigo, 2017-05-23, [cit. 2023-11-26]. Dostupné online. (po španielsky; kastílsky)
  6. FARO DE VIGO | Noticias y Última Hora de Vigo [online]. www.farodevigo.es, [cit. 2023-11-26]. Dostupné online.
  7. VILLAR, MARÍA. Las Islas Atlánticas presumen de museo [online]. Faro de Vigo, 2012-12-27, [cit. 2023-11-26]. Dostupné online. (po španielsky; kastílsky)