Redaktor:Petr1888/pieskovisko

Ľavá loď

Zoznam učiteľov školy, tzv. normálky, ktorí venovali vitráž nachádzajúcu sa nad oltárom svätého Ondreja v severnej lodi katedrály

Počtom skromnejšie zastúpenie vitráží v severnej lodi katedrály reprezentujú tri okná; v smere od svätyne je to okno venované barónom Františkom Horeczkým, okno venované učiteľmi bratislavskej školy – normálky a okno Jozefa Pantocseka.

Prvé okno (nachádzajúce sa tesne pri kaplnke svätého Jána Almužníka), podľa torza erbu v spodnej časti stredného poľa, Dómu venoval kanonik Bratislavskej kapituly František Horeczký, ktorého meno sa objavuje aj na zozname kanonikov-magistrov kapituly na jednej z vitráží v presbytériu. Prvá tabuľka okna obsahuje logo Československej obchodnej banky, jedného zo sponzorov reštaurátorských prác v chráme v 90-tych rokoch 20. storočia, tretia tabuľka má na štíte zachovanú časť pôvodného votívneho nápisu s datovaním 1874.

Z hľadiska dejín školstva a školských zariadení na území mesta je zaujímavé okno, ktoré v roku 1874 vzniklo z podpory bratislavskej školy – normálky – a jej učiteľov. Na štyroch textových tabuľkách vitráže, umiestnenej nad oltárom svätého Ondreja, je okrem votívneho nápisu uvedený abecedne usporiadaný zoznam dvadsiatich ôsmich osôb – učiteľov vzdelávacieho ústavu, ktorý pripravoval budúcich učiteľov na nižšom stupni škôl. V Bratislave v druhej polovici 19. storočia popri cirkevných ľudových školách pôsobila škola, tzv. normálka (Normalhauptschule) s nižšou reálkou (Realschule) pri svätom Martinovi, tri hlavné školy (pri svätom Ladislavovi, Imrichovi a Štefanovi), dve chlapčenské ľudové školy a dve dievčenské ľudové školy na predmestiach (Nové mesto a Mesto Márie Terézie).

Spomedzi osôb uvedených na zozname okennej vitráže sú najvýznamnejšie prvé dve mená – Ján Bolla a Anton Brandl. Ján Bolla (1806 – 1881), pochádzajúci zo zemianskej rodiny, sa okrem pedagogickej činnosti významne zaslúžil o výskum flóry okolia Bratislavy. Bol spoluzakladateľom Bratislavského lekársko-prírodovedného spolku a neskôr predsedom jeho botanickej sekcie. Anton Normann Brandl (1817 – 1893) pôvodom z českého Litomyšlu sa v roku 1845 usadil v Bratislave a prežil tu zvyšok života. Bol sochárom a reštauratérom, patril k významným pedagógom výtvarného umenia na niekoľkých bratislavských školách. Dodnes z jeho prác možno obdivovať napr. sochu Štefana I., umiestnenú v priečelnej nike kapucínskeho kostola svätého Štefana na Kapucínskej ulici v Bratislave.

Južná predsieň

Trojdielna vitráž v južnej predsieni je jediným oknom presvetľujúcim tento priestor. Stredná časť obsahuje postavu žehnajúceho Krista, pod ktorým je latinský citát z Biblie: „Pacem religio vobis, pacem meam do vobis, non guomodo mundus dat, ego do vobis. Joan. XIV. 27“ (Jn 14,27). Obe krajné tabuľky obsahujú úryvky v maďarčine z Matúšovho evanjelia.

Kaplnka svätej Anny

Motív svätého Juraja s drakom zdobí vitráž v kaplnke svätej Anny

Severná kaplnka svätej Anny obsahuje tri vitrážové okná. Kým dve vitráže v jej závere majú iba jednoduchú ornamentálny výzdobu, na najväčšom okne priamo oproti vchodu je vyobrazený archanjel Michal v zbroji, zadupávajúci draka do pekelného ohňa. V ľavej ruke drží štít, na ktorom čítame latinský nápis, ktorý je prekladom hebrejskej pôvodiny archanjelovho mena QUIS ET DEUS? (Kto je Boh?).

Donátorom okna bol Michal Gervay, ktorý v postave archanjela Michala nechal vyobraziť svojho osobného patróna.

Veža

Za protipól vitráže v závere presbytéria sa považuje okno vo veži umiestnen za chorom. Jeho tri polia obsahujú ako ornamentálnu tak aj figurálnu výzdobu. V strednej časti je žehnajúci Kristus, držiaci v ľavej ruke otvorenú knihu na stránkach s písmenami gréckej abecedy ? (alfa) a ? (omega), t. j. počiatok a koniec (slová zo Zjavenia svätého Jána: „Ja som Alfa i Omega, počiatok i koniec, prvé i posledné“ (Zj 22,13)). Pod jeho nohami je text zo 115. žalmu: NON NOBIS DOMINE, NON NOBIS SED NOMINI TUO DA GLORIAM (Nie pre nás Pane, nie pre nás, ale pre slávu Tvoju a Tvojho mena).

Na krajných tabuľkách vitráže dominujú dve postavy kľačiacich kňazov s biskupskými insígniami doplnené rodovým erbom, patriacim donátorovi vitráže. Bol ním biskup Arnold Ipoly-Stummer (1823 – 1886), pochádzajúci z Kosíh nad Ipľom, ktorý sa okrem duchovnej kariéry (pôsobil na viacerých miestach Slovenska, na sklonku života bol biskupom v Veľkom Varadíne, kde aj zomrel) venoval histórii výtvarného umenia a archeológii. Bol známy svojím angažovaním sa vo veciach ochrany pamiatok a pamiatkovej starostlivosti; jeho zásluhou vzniklo viacero múzeí, bol autorom odborných publikácií o dejinách stredovekých kráľovských miest, bol aktívnym členom Uhorskej akadémie vied. Svojimi cennými radami prispel aj pri regotizácii Dómu svätého Martina.

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Petr1888/pieskovisko

Zdroje

• J. Oršulová, Vitráže v Dóme svätého Martina v Bratislave I., článok v Zborníku Slovenského národného múzea, XCV, str. 63 – 88, Vydavateľstvo SNM – Národné múzejné centrum, Bratislava, 2001, ISBN 80-8060-084-8
• J. Oršulová, Vitráže v Dóme svätého Martina v Bratislave II., článok v Zborníku Slovenského národného múzea, Bratislava, ročník XCVI – 2002, str. 45 - 73, Vydavateľstvo SNM – Národné múzejné centrum, Bratislava, 2002, ISBN 80-8060-108-9
• J. Haľko, Št. Komorný, Dóm - Katedrála sv. Martina v Bratislave, LÚČ, Bratislava, 2010, ISBN 978-80-7114-805-0
• I. Cónová a kol., Vitráže na Slovensku, Pamiatkový úrad Slovenskej republiky a Vydavateľstvo Slovart, Bratislava, 2006, ISBN 80-8085-215-4