Redaktor:Yankovitius/Pieskovisko

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Hokejová bitka v Piešťanoch 1987

Hokejová bitka v Piešťanoch 1987 je nechválne známa ruvačka medzi medzi juniorskými hokejistami Kanady a Sovietskeho Zväzu počas záverečného zápasu Majstrovstiev sveta juniorov v ľadovom hokeji 1987 v Piešťanoch, ktorý sa hral 4 januára toho roku. Výsledkom incidentu bolo vylúčenie oboch tímov z turnaja, čím Kanada stratila šancu hrať o zlatú medialu, zatiaľ čo Sovieti boli už boli mimo medailovej pozície. Šarvátka sa stala známou aj preto, že rozhodcovia nechali v hale vypnúť osvetlenie v nádeji, že tak bude bitka ukončená. Hráči pokračovali v potýčkach nejakú dobu aj potme, bitku ukončili až po viac ako 20 minútach od jej vypuknutia. Veľká časť viny za eskaláciu napätia bola pripisovaná nórskemu rozhodcovi Hansovi Rønningovi, ktorý bol do zápasu vybraný skôr kvôli predpokladanej neutralite než kvôli rozhodcovským schopnostiam.

Krátko po incidente Medzinárodná hokejová federácia (IIHF) suspendovala dotyčných hráčov na 18 mesiacov a trénerov na tri roky. Hráčom bol trest neskôr po odvolaní zmiernený na šesť mesiacov. To umožnilo viacerým hráčov z oboch tímov vrátiť sa o rok neskôr na Majstrovstvá sveta juniorov v ľadovom hokej 1988 v Moskve, kde Kanada zvíťazila s Sovieti získali striebro.

Táto šarvátka dramaticky zvýšila v Kanade popularitu juniorských majstrovstiev sveta v hokeji, kde je v súčasnosti tento turnaj v prvej desiatke rebríčka najpopulárnejších športových podujatí roka. Analytikovi kanadskej televízie CBC Donovi Cherrymu jeho ohnivý patriotizmus v pozápasovom komentári priniesl medzi kanadskými fanúšikmi nárast popularity. Viacerí hráči z tohoto zápasu kariérne pokračovali v NHL. Známymi a slávnymi hokejistami sa v tejto lige stali Brendan Shanahan, Theoren Fleury, Sergej Fiodorov and Alexandr Mogiľnyj.

Hokejová "Studená vojna"[upraviť | upraviť zdroj]

Kanada a Sovietsky Zväz začali byť hokejovými rivalmi už v dobe, kedy sa Sovieti presadili na medzinárodnej víťazstvom na seniorských majstrovstvách sveta v hokeji v roku 1954. Od roku 1963 do roku 1983 získal Sovietsky Zväz sedemnásť titulov majstra sveta, ale bol obviňovaný Kanadou z toho, že Sovieti svoj tím vytvárajú z profesionálov, ktorí sa len vydávajú za amatérov. [1] Tieto obvinenia nakoniec vyústili do Kanadského bojkotu olympijského hokejového turnaja v roku 1972.[2] Nakoniec dochádza k organizácii tzv. Série storočia, kde sa v osemzápasovej sérii stretli hokejisti Sovietskeho zväzu s výberom najlepších hráčov NHL z Kanady. Sériu vyhrala Kanada po jednej remíze, troch prehrách a štyroch víťazstvách, keď Paul Henderson strelil víťazný gól rozhodujúceho zápasu. [3] Sovieti bez problémov vyhrali druhú sériu z roku 1974 kde tentokrát hrali proti výberu hviezd hokejovej organizácie WHA. [4] Tieto série viedli k vzniku Kanadského pohára. Tento turnaj sa uskutočnil päťkrát v rokoch 1976 až 1991. Canada získala štyri tituly, Sovietsky Zväz vyhral v roku 1981.[5] Okrem toho v rokoch 1976 až 1991 jazdili na turné po kluboch NHL najlepšie sovietske ligové kluby, čo nazývalo ako supersérie.[6]

Majstrovstvá sveta juniorov boli formálne založené v roku 1977 a od tej doby mu dominovala predovšetkým sovietská reprezentácia, ktorá mala v dobe piešťanského turnaja na konte sedem titulov.[7]

Do roku 1982 vysielala Kanada na turnaj víťazov Memoriálového pohára, alebo výber hviezd. 1982 bol prvý krát vyslaný národný juniorský hokejový tím pod hlavičkou organizácie Hokejová Kanada a nej realizovaným "Programom zručnosti" .[8] Kanaďania turnaj vyhrali a tento úspech zopakovali v roku 1985.[9]

Studená vojna vrcholila v roku 1987 v tzv. Rendez-vous '87, keď výber hviezd NHL namiesto tradičnej exhibície NHL All-Star Game absolvoval dvojzápasovú sériu proti sovietskej Zbornej. Séria dopadla remízou, keď NHL vyhrala prvý zápas 4:3 a Sovieti zvíťazili v druhom 5:3. [10] Nasledoval Kanadský pohár 1987, ktorý Kanada vyhrala na zápasy 2:1 s tretím zápasom opisovaným ako najväčším v hokejovej histórii. [11] Víťazný gól strelil Mario Lemieux poprihrávke Wayna Gretzkého.

Zhrnutie zápasu[upraviť | upraviť zdroj]

Turnaj sa v roku 1987 hral systémom každý s každým. Zlato, striebro a bronz vyhrali tri tímy s najvyšším počtom bodov, pričom v prípade rovnakého počtu bodov rozhodoval rozdiel v góloch.[12]

Fínsko skončilo v tabuľke so skóre 5–1–1 a turnaj viedlo. Kanada išla do zápasu so skóre 4–1–1 a už mala istú bronzovú medailu. Víťazstvo so Sovietmi by Kanade zaistilo striebro a ak by vyhrali viac ako o päť gólov, získali by zlato.[13] Sovietsky Zväz, ktorý vstupoval do zápasu so skóre 2–3–1, bol z bojov o medaily už vyradený. Stretnutie zaradili organizátori na posledný deň, lebo predpokladali, že aspoň jeden z tímov bude hrať o zlaté medaily. [14]

IIHF nominovalo do zápasu rozhodcu Hansa Rønninga. Pridelenie do zápasu bolo založené na jeho neutralite, a to aj napriek tomu, že bol na medzinárodnej úrovni neskúsený.[15] Dozvediac sa o pridelení Ronninga do zápasu, sa kanadský funkcionár Dennis McDonald rozhodol vyhľadať rozhodcovského dohľadcu Reného Fasela. Dúfal, že sa mu podarí presvedčiť ho aby vybral iného rozhodcu.[16]


Popri otázke o kompetencii zvládnuť tak náročný zápas, tu hrala úlohu aj priama skúsenosť Kanaďanov s Ronningom, ktorý pískal ich skorší zápas s USA. Tri dni dozadu počas predzápasovej rozcvičky vypukla medzi severoamerickými tímami divoká šarvátka. V čase vypuknutia mely rozhodcovia na ľade neboli. Ronning však náhodile vylúčil po jednom hráčovi z každého tímu za vyprovokovanie bitky. [17] Kanadský kapitán Steve Chiasson bol takto vylúčený zo zápasu proti Američanom rovnako ako aj nasledujúceho zápasu, keď mu bol dodatočne udelený dištanc na jeden zápas.[18] Keď sa McDonaldovi IIHF funkcionárov o zmene verdiktu presvedčiť nepodarilo, sústredil sa na na otázku, ako sa bude hrať zápas.[19] Miera Rønningovej neskúsenosti bola neskôr identifikovaná ako podstatná príčina šarvátky, keď viacero faulov hokejkou na oboch stranách bolo nepotrestaných, čo zvýšilo vzájomnú nevraživosť medzi oboma tímami.[13]

Po otváracom buly Sergej Šesterikov zlakťoval Kanaďana Dejva McLlwaina, ktorý reagoval krosčekom na sovietskeho hráča. Nikto z oboch hráčov nebol potrestaný vylúčením.[20] Päť minút nato Theoren Fleury skóroval otváracím gólom pre Kanadu; počas oslavy gólu sa Fleury kĺzal v strede ihriska na svojich kolenách, predstierajúc ako keby jeho hokejka bola samopalom a "pálil" ňou na sovietsku striedačku. Prezident Kanadskej asociácie amatérskeho hokeja Murray Costello neskôr povedal, že to bol "štvavý a zbytočný akt, ktorý postráda akýkoľvek rešpekt."[21] Prvá tretina pokračovala v nezmenenom štýle. Hráči oboch tímov opakovane sekali svojich protihráčov. Kanada viedla 3:1. Počas prvej prestávky spovedala kanadská CBC Thea Fleuryho, ktorý povedal: "Chlapci sú odhodlaní získať zlato. Každý je v úžasnom napätí, emócie lietajú, tam vonku je to naozaj napäté... Nemôžem tomu uveriť, je to tak napäté, je to tak napäté."[22]

Na začiatku druhej tretiny bola hra na chvíľu pozastavená kvôli minúte ticha na pamiatku štyroch hráčov klubu Swift Current Broncos. Tí zahynuli päť dní pred dňom zápasu počas havárie ich tímového autobusu v kanadskej provincii Saskatchewan. Intenzita v hre bola počas nasledujúcich piatich minút dole,[23] Avšak hneď po odohraní šiestej minúty nasledovala menšia potýčka, ktorá poslala po dvoch hráčoch z každého tímu na trestnú lavicu. Tímy sa prinavrátili k vzájomnému sácaniu sa a sekaniu. Oba tímy taktiež skórovali po góle, čo nechalo Kanadu vo vedení 4:2 v polovici zápasu. [24]

Bitka[upraviť | upraviť zdroj]

Šarvátka sa začala po buly, kedy sa 6 minút a 7 sekúnd pred koncom druhej tretiny zrazil Šesterikov s Everettom Sanipassom. To viedlo k vzájomnej bitke týchto dvoch hráčov. [25] Na to sovietsky hráč Pavel Kostičkin obomi rukami držiac hokejku sekol Fleuryho, čo viedlo k ďalšej bitke. Bolo to okrem iného v situácii, keď Sanipass jasne ukázal Ronningovi, že Kostičkin sekal Fleuryho.[26] Tieto súboje rýchlo vyústili do bitky oboch formácií. V bitke sa angažovali všetci hráči oboch tímov, čo boli momentálne na šichte. Po návrate z reklamnej prestávky kanadský komentátor Don Wittman zjemňoval závažnosť diania na ľade výrokom "takže teraz sme tu mali pred chvíľou po buly náznak šarvátky."[25] Prvým z hráčov z oboch tímov, čo opustili striedačku, aby sa zapojili do bitky, bol Jevgenij Davydov. To následne vyprovokovalo ostatných hráčov z oboch tímov aby učinili to isté[13]

Ruvačka bola miestami mimoriadne násilná. Mike Keane sa spároval s Valerijom Zelepukinom, keď Kanaďan podľa slov Fleuryho "bojoval ako keby o titul šampióna." [27] V inom súboji Vladimir Konstantinov uštedril hlavičku Gregovi Hawgoodovi a zlomil mu ňou nos. Brendan Shanahan ju neskôr ohodnotil ako "najlepší úder hlavou, aký som kedy videl."[28] Stephane Roy bol bombardovaný dvomi sovietskymi hráčmi.[29] Ostatní hráči sa postupne dávali do dvojíc popri tom, ako sa na druhej strane rozhodcovia pokúšali šarvátku rozpustiť. Hráči sa zapojili do minimálne dvanástich oddelených súbojov, ktoré sa odohrávali na celej ľadovej ploche.[30]

Úplne neschopný kontrolovať situáciu, Rønning a jeho čiaroví, opustili po príkaze československých usporiadateľov ľad.[31]. V zúfalom pokuse ukončiť bitku sa turnajoví funkcionári rozhodli vypnúť v hale svetlá. Hráči sa tak bili v tme zatiaľ čo diváci hlasno pískali na znak nesúhlasu s celou situáciou. V čase, keď bitka skončila, IIHF vyhlásila zápas za neregulérny a neplatný.[32]

Dohra[upraviť | upraviť zdroj]

IIHF zvolala v kanceláriach štadióna mimoriadne zasadnutie, aby sa rozhodla o postupe v situácii. Každý tím turnaja zastupoval jeden delegát. Mimoriadnemu zasadnutiu predsedal prezident IIHF Günther Sabetzki. Delegáti sa v pomere 7:1 zhodli na vylúčení oboch tímov z turnaja. Jediný hlas proti bol McDonaldov za kanadskú stranu.[33] McDonald bol bol výsledkom hlasovania nahnevaný: Fínsko, Československo a Švédsko vylúčením oboch tímov získali medailu. USA boli prisľúbili Kanade podporu len vtedy, ak by aj ostatné krajiny podporili Kanadu. Prezident IIHF Sabetzki len sotva mohol vykročiť zo svojej role žalobcu Kanady.[34]

Potom, čo boli oba tímy z turnaja vylúčené, funkcionári IIHF aj navyše vylúčili sovietsky tím z trunajového banketu. Kanada bola síce pozvaná, ale podľa slov McDonalda, kanadaská strane nemala záujem. Sabetzki a československí funkcionári odpovedali rozkazom aby kanaďania do polhodiny opustili halu.[35] Pri odchode z haly boli Kanaďania strážení ozbrojenými vojakmi, eskortovaní boli za hranicu a tak aj mimo Československa.[36] The IIHF voided the standing of both teams, including individual statistics. In the words of McDonald, "it was like we were never here."[37] However, the other teams kept the points they gained in the matches against them.[38]

Both teams attempted to blame the other for allowing the violence to get out of hand. Soviet official Anatoly Kastriukov blamed a Canadian trainer for igniting hostilities by running over to the Soviet bench and punching one of their assistant coaches in the stomach.[39] The Canadians, meanwhile, pointed to Davydov being the first off the bench as being the spark that lead to the brawl.[40] CBC commentator Don Cherry was one of the first to float a conspiracy theory that the Soviets had done so as a deliberate attempt to have Canada ejected, and therefore lose a medal.[41] Alan Eagleson suggested that the IIHF's decision would have been different had it been the Soviets in contention for a medal, and not the Canadians.[42]

The IIHF voted to suspend all players involved from competing in international events for 18 months, and all coaches for three years.[12] The player suspensions were later cut to six months, which allowed eligible players such as Fleury and Mogilny to participate in the 1988 tournament, and an 18-month ban would have also prevented any of the players from participating in the 1988 Winter Olympics. The IIHF also considered either demoting both teams to the B pool or banning them from the 1988 tournament as further punishment but backed off as the next year's tournament was set to be held in the Soviet Union, while Canada represented the only media revenue the tournament generated at the time.[43]

Among the Canadians, only two players were not suspended: Jimmy Waite and Pierre Turgeon.[44] Waite felt he could not risk being ejected for fighting under the belief that the game would resume, and that the Canadian backup goaltender, Shawn Simpson, was injured.[45] Steve Nemeth would later apply for early reinstatement arguing that he was not fighting, but trying to help break the players apart.[46] Many of their teammates never forgave Waite and Turgeon for failing to defend their teammates. In the words of Everett Sanipass: "I'm looking for someone to help (Stephane) Roy out and I look over at the bench. There's this dog Turgeon, just sitting there, with his head down. He wouldn't get his ass off the bench ... just sitting there when everyone's off the Soviet bench and at least one of our guys is in real trouble getting double-teamed."[47]

Legacy[upraviť | upraviť zdroj]

At the 1988 World Junior Ice Hockey Championships in Moscow, Canada and the Soviet Union won the gold and silver medals, respectively, as both teams' rosters featured several players from the 1987 tournament.[48] Since the 1987 tournament, the two nations have maintained their dominance of the tournament. Canada has won 13 gold medals between 1988 and 2010, while the Soviet Union, and its successor, Russia, has won five.[9]

Hans Rønning's assignment to officiate the game was viewed by other on-ice officials as a nod to organizers from Lillehammer, Norway, who had just won the right to host the 1994 Winter Olympics and were observing the game.[49] At age 38, Rønning expected the 1987 tournament to be among his last international assignments. Rønning never officiated another international game, though he did referee two more seasons in Norway before retiring.[50]

In Canada, public sentiment widely supported the players. Opinion polls taken in the aftermath of the brawl saw 87–92% of respondents supporting their actions.[51] Don Cherry's passionate defence of the Canadian team led to a sharp increase in his popularity.[13] Toronto Maple Leafs owner, Harold Ballard had special gold medals made up for the Canadian team. Ballard stated that "I believe the Canadian boys deserve the gold medal and I'm going to see to it that they get them. Imagine how these Russians engineered this whole thing over there just because they've got a lousy team and were scared to go home finishing in sixth place."[52]

Canadian hockey officials criticized the players for the brawl. In 2005, the suggestion of a reunion for the 1987 team was met with uncomfortable silence and "I don't think so" from Hockey Canada officials.[53] Immediately following the tournament, Canadian officials were seen as trying to distance themselves from the team: "The CAHA (Canadian Amateur Hockey Association) didn't do anything for these kids", reporter Jim Cressman said. "These kids were good enough to make this team. They gave up their holidays, did their best, risked getting hurt and ended up on the wrong end of a bad decision - and the CAHA basically handed them their tickets."[54] Mike Smith was in the airport while the Canadian juniors were waiting for their flight, and took the opportunity to criticize them for their play at the tournament as well as the brawl.[55]

Before Piešťany, the junior tournament had a small following in Canada. Only one Canadian reporter flew overseas to cover the 1987 tournament. That changed in 1988, as the major Canadian media outlets all sent reporters to Moscow. The tournament's prestige in Canada continued to grow. By the 2005 tournament, over 100 Canadian reporters covered the tournament in Grand Forks, North Dakota.[56]

The brawl was seen as an embarrassment by Soviet officials who prided themselves on the discipline of their teams. A senior official, Anatoly Kostryukov said that the "ice hockey department and the Ice Hockey Federation of the USSR will soon analyze the Soviet team's performance at the championship, and those guilty of the incident will be strictly punished".[57] The Soviet media agency, Telegraph Agency of the Soviet Union, was highly critical of the coaching staff's inability to control the players. Head coach Vladimir Vasiliev was fired as the coach of the Soviet national junior team as a result of Piešťany.[58]

Players[upraviť | upraviť zdroj]

Of the 20 players who dressed for Canada in that game, 19 went on to play in the National Hockey League.[59] In 1987, only one Soviet had ever played in the NHL, Victor Nechayev. The players for this Soviet team would be among the first wave of Eastern Bloc players to arrive in the NHL with the fall of the Iron Curtain. Five of them would ultimately win the Stanley Cup.[60]

Canada[61]

  1 – Shawn Simpson, G
  2 – Greg Hawgood, D
  3 – Glen Wesley, D
  4 – Steve Chiasson, D
  5 – Chris Joseph, D
  6 – Kerry Huffman, D
  8 – Luke Richardson, D
  9 – Yvon Corriveau, F
10 – Theoren Fleury, F
11 – Mike Keane, F
12 – Everett Sanipass, F
14 – Dave McLlwain, F
15 – Pat Elynuik, F
16 – Scott Metcalfe, F
18 – Brendan Shanahan, F
19 – Steve Nemeth, F
20 – Pierre Turgeon, F
21 – Stephane Roy, F
22 – David Latta, F
30 – Jimmy Waite, G

Soviet Union[62]

  1 – Vadim Privalov, G
  3 – Dmitri Tsygurov, D
  4 – Andrei Smirnov, D
  8 – Alexander Mogilny, F
10 – Valeri Zelepukin, F
11 – Alexander Kerch, F
16 – Sergei Shesterikov, F
20 – Valeri Ivannikov, G
24 – Vladimir Konstantinov, D
Evgeny Davydov, F
Sergei Fedorov, F
Alexander Galchenyuk, F
Pavel Kostichkin, F
Vladimir Malakhov, D
Dmitri Medvedev, F
Igor Monayenkov, D
Igor Musatov, D
Sergei Osipov, F
Valeri Popov, F
Anton Zagorodny, F

See also[upraviť | upraviť zdroj]

References[upraviť | upraviť zdroj]

  • When the Lights Went Out. [s.l.] : Random House, 2006. ISBN 9780385662758.
  • Red, White, and Gold: Canada at the World Junior Championships 1974–1999. [s.l.] : ECW Press, 1998. ISBN 1-55022-382-8.
  • World Junior Hockey Championship - History [online]. tsn.ca, [cit. 2008-01-06]. Dostupné online.
  • 1987 IIHF World Junior Championship [online]. hockeycanada.ca, [cit. 2008-01-08]. Dostupné online.

Footnotes[upraviť | upraviť zdroj]

  1. IIHF World Championships [online]. International Ice Hockey Federation, [cit. 2008-01-08]. Dostupné online.
  2. Merron, Jeff. Russians regroup on other side of the red line [online]. ESPN, [cit. 2008-07-11]. Dostupné online.
  3. Burnside, Scott. Super Series evokes memories of 1972 [online]. ESPN, [cit. 2008-01-08]. Dostupné online.
  4. WHA vs. USSR [online]. Hockey Hall of Fame, [cit. 2008-01-08]. Dostupné online.
  5. Canada Cup 1991 [online]. TSN.ca, [cit. 2008-01-08]. Dostupné online.
  6. USSR vs. NHL [online]. russianhockey.net, [cit. 2008-01-08]. Dostupné online.
  7. IIHF World U20 Championships [online]. International Ice Hockey Federation, [cit. 2008-01-08]. Dostupné online.
  8. GOLDRING, Peter. Canada's world junior hockey success [online]. petergoldring.ca, [cit. 2008-07-11]. Dostupné online.
  9. a b IIHF World U20 Champions [online]. International Ice Hockey Federation, [cit. 2008-07-11]. Dostupné online.
  10. MORAN, Malcolm. Soviet ties series on 2nd-period surge [online]. New York Times, 1987-02-14, [cit. 2008-01-08]. Dostupné online.
  11. Canada Cup 1987 [online]. TSN.ca, [cit. 2008-01-08]. Dostupné online.
  12. a b Šablóna:Harvnb
  13. a b c d CBC Archives - The 'Punch-up in Piestany' [online]. cbc.ca, [cit. 2008-01-06]. Dostupné online.
  14. Šablóna:Harvnb
  15. BURNS, John F.. Diplomacy takes hard check. New York Times, 1987-01-12. Dostupné online [cit. 2008-01-07].
  16. Šablóna:Harvnb
  17. Šablóna:Harvnb
  18. Šablóna:Harvnb
  19. Šablóna:Harvnb
  20. Šablóna:Harvnb
  21. Šablóna:Harvnb
  22. Šablóna:Harvnb
  23. Šablóna:Harvnb
  24. Šablóna:Harvnb
  25. a b Šablóna:Harvnb
  26. HORNBY, Lance. War on ice. Calgary Sun, 1987-01-05, s. 32.
  27. Šablóna:Harvnb
  28. Šablóna:Harvnb
  29. Šablóna:Harvnb
  30. Šablóna:Harvnb
  31. Fight kayos Canada, Soviets. Calgary Herald (Canadian Press), 1987-01-05, s. A1–A2.
  32. Šablóna:Harvnb
  33. BURNS, John F.. Diplomacy takes hard check (page 2). New York Times, 1987-01-12. Dostupné online [cit. 2008-01-07].
  34. {Harvnb|Joyce|2006|p=148}}
  35. Šablóna:Harvnb
  36. Šablóna:Harvnb
  37. Šablóna:Harvnb
  38. Fakta z MS. Gól: fotbalový a hokejový týdeník (Praha: Fotbalpress), 1987-01-16, s. 8. (Czech)
  39. Soviets put blame on Canada. Calgary Herald (Canadian Press), 1987-01-07.
  40. FRASER, Geoff. IIHF aims to punish someone. Calgary Herald, 1987-01-08, s. C1.
  41. Šablóna:Harvnb
  42. HORNBY, Lance. Real tragedy for hockey. Calgary Sun (Canadian Press), 1987-01-05, s. 33.
  43. Šablóna:Harvnb
  44. Šablóna:Harvnb
  45. Šablóna:Harvnb
  46. Šablóna:Harvnb
  47. Šablóna:Harvnb
  48. World Junior Hockey Championship - 1988 [online]. tsn.ca, [cit. 2008-01-06]. Dostupné online.
  49. Šablóna:Harvnb
  50. Šablóna:Harvnb
  51. Šablóna:Harvnb
  52. It's Ballard to rescue. Calgary Herald (Canadian Press), 1987-01-06, s. C1.
  53. Šablóna:Harvnb
  54. Šablóna:Harvnb
  55. Šablóna:Harvnb
  56. Šablóna:Harvnb
  57. ERIK, Floren. Brawl won't affect future events. Calgary Sun, 1987-01-06, s. 32.
  58. Šablóna:Harvnb
  59. Šablóna:Harvnb
  60. Šablóna:Harvnb
  61. World Junior Hockey Championship - 1987 [online]. tsn.ca, [cit. 2008-01-06]. Dostupné online.
  62. Šablóna:Harvnb

External links[upraviť | upraviť zdroj]