Redaktor:Zblnk/pieskovisko

ThDr. Juraj Pohronec-Slepčiansky alebo Juraj Selepčéni (tiež Juraj Szelencseneyi-Pohronec, maď. Szelepcsényi György, lat. Georgius Pohroncious Szelepcseny), (* 24. apríl 1595 Slepčany – † 14. január, podľa iného zdroja 9. marec^[1] 1685 Letovice) bol slovenský arcibiskup, uhorský prímas^[2] a miestokráľ, filozof, právnik, diplomat, grafik a medirytec^[3].

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Pochádzal z chudobnej zemianskej rodiny, bol synom Juraja Selepčéniho - Slepčianskeho a Zuzany rod. Dürkiovej (Dirkiovej, Ďurkovej). (18) Jeho starý otec Mikuláš bol v roku 1535 za vojnové zásluhy povýšený Jánom Zápoľským do zemianskeho stavu. Otec bol vrchným bačom na veľkostatku v Malých Slepčanoch. Ako 6-ročný sa stal sirotou, keď boli jeho rodičia zavraždení počas tureckého nájazdu. Osvojil si ho bezdetný strýko, zeman Ladislav Slepčiansky, po ktorom získal aj prímenie Pohronec. Ten ho dal na štúdium do Trnavy, kde študoval v rokoch 1602-1606 na nižšom gymnáziu. Po návrte pracoval ako pastier, neskôr ako pomocný pisár a účtovník. Počas cesty po Tekovskej župe v r. 1617 si jeho talent všimol kardinál Peter Pázmaň, ktorý sa stal jeho mecenášom. Po dokončení gymnázia študoval 2 roky na filozofickom lýceu. Po jeho ukončení pracoval ako učiteľ.(20) Neskôr študoval filozofiu a teológiu v Ríme (1627 - 1634), býval v kolégiu Hungarico-Germanicu. Po návrate na Slovensko pôsobil ako farár v Senci. Z dedinského pastierika sa postupne vypracoval na nitrianskeho biskupa a župana (1648 - 1660), kaločského arcibiskupa (od 1657), ostrihomského arcibiskupa, župana a uhorského prímasa (1666). Neskôr sa stal námestníkom panovníka a miestokráľom (1667 - 1673).

Angažoval sa v ochrane krajiny pred Turkami, oslobodení okupovaných kresťanských území a podporoval ich obnovu. Ako vyslanec cisára Ferdinanda III. sa viac krát zúčastnil rokovaní s Turkami v Carihrade. Počas druhej diplomatickej cesty 1943 bol zatknutý, obvinený z vyzvedačstva a neskôr prepustený na príkaz sultána. Z poverenia Leopolda I. rokoval o vrátení spišských miest a sprostredkoval mier po prepadnutí Poľska Jurajom Rákoczim. Jeho zásluhou sa poľský kráľ Ján III. Sobieski zúčastnil bitky pri Viedni. Okrem toho poskytol obrancom meteriálnu a potravinovú pomoc, za čo si vyslúžil čestný titul ,,Záchranca Viedne´´.

Podporoval rozvoj a publikačnú činnosť Trnavskej univerzity. V roku 1667 sa pričinil o otvorenie právnickej fakulty. V roku 1678 zriadil seminár pre výchovu kňazov a šľachtický konvikt. Podporoval výstavbu nových kostolov a pútnických miest. V Trnave dal postaviť kostol svätého Michala, založil rehoľný dom v Svätom Jure, dal zväčšiť Františkánsky kostol v Nitre, obnoviť katedrálu zničenú Turkami 1664. Jeho pričinením prišla do Bratislavy rehoľa Milosrdných bratov, ktorej venoval hospic, lekáreň a kláštor s kaplnkou. ^[4]

Po Vešeléniho sprisahaní bol ako miestokráľ poverený predsedníctvom v komisii, ktorá sprisahanie vyšetrovala. Bol zástancom zástancom záujmov Habsburgovcov a presadzoval protireformačnú politiku.

Popri cirkevnej činnosti sa venoval aj výtvarnej tvorbe. Kreslil a rezal do dreva titulné obrazy na knihy. Vynikal ako znamenitý portrétista. Je zachovaný aj jeho autoportrét, na ktorom, okrem iného je vyryté: GEORGIUS SZELEPCHENY ARCHPP. STRIGON. PRIMAS HUNG. (ARCIEPPISCOPUS STRIGONIENSIS PRIMAS HUNGARIAE - arcibiskup ostrihomský, prímas Uhorska.)

Zomrel v pokročilom veku počas liečenia v Letoviciach na Morave. Pochovaný bol v súlade so svojím želaním v mariánskej bazilike Mariazelli v Rakúsku, kde dal za svojho života vybudovať Kaplnku sv. Ladislava.^[5]

Tipy na dohladanie akademickych zdrojov a spracovanie[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

Vilam Judák: Nitrianske biskupstvo v dejinách, Ústav pre vzťahy štátu a cirkví, Bratislava, 1999, ISBN 80-968246-5-1.
Jarolím Koprda: Juraj Selepčéni-Pohronec a jeho rodisko Slepčany : Arcibiskup - prímas miestokráľ : 1595 - 1995 : 400. výročie, Obecný úrad, Slepčany, 1995, ISBN 80-89642-02-9.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

[1] Judák, str. 29.

[2] ttp://www.machulince.sk/index.php?p=historia/knazi

[3] ttp://www.pozitavie-sirocina.estranky.sk/clanky/tajna/tajna

[4] ttp://www.milosrdni.eu/html/z_archivov/8.html

[5] [1]

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]