Referendum na Malte v roku 2011

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Referendum na Malte v roku 2011 bolo referendum o legalizácii rozvodu na Malte. Konalo sa 28. mája 2011.[1] Referendum nebolo záväzné. Väčšina hlasovala za zavedenie rozvodu v krajine.[2]

Pozadie[upraviť | upraviť zdroj]

Malta bola s katolíckou väčšinou jediná krajina Európskej únie, ktorá nedovoľovala rozvod. Spolu s Filipínami a Vatikánom bola jednou z troch svetovo.[2] Maltskí manželia mohli súdy požiadať o odlúčenie, žiadať o cirkevné zrušenie alebo sa rozviesť v zahraničí (čo platilo aj na Malte).[2] Referendum bolo vnímané ako problém vplyvu cirkvi na oficiálne sekulárnu krajinu.[3]

Kampaň[upraviť | upraviť zdroj]

Katolícka cirkev na ostrove podporovala „Nie“ kampaň.[2] Za katolíkov sa považuje 95% ostrovanov. Proti rozvodom bola aj vtedajšia vládna Nacionalistická strana. Opozičná Labour Party nemala oficiálne stanovisko. Jej poslanec Joseph Muscat tvrdil, že na maltských súdoch prebehnú dve odluky denne. Nacionalista Jeffrey Pullicino Orlando pripomenul, že rozvod v zahraniční je len pre tých, ktorí si ho môžu dovoliť.[3]

Referendum[upraviť | upraviť zdroj]

Referendová otázka znela: „Súhlasíte so zavedením možnosti rozvodu v prípade manželského páru, ktorý je odlúčený alebo žije oddelene aspoň 4 roky a kde nie je žiadna racionálna nádej na zmierenie medzi manželmi a zároveň je zaistené adekvátne vydržiavanie a zabezpečenie detí zaručené?[2] Referendové otázky boli v maltčine a angličtine.[3]

Referendum konané v 581 volebných miestnostiach so 720 ľudmi počítajúcimi hlasy a 2 925 ľudmi dohliadajúcimi stálo približne 4 milióny eur vrátane milióna na lacné letenky pre Malťanov v zahraničí.[3]

Výsledky[upraviť | upraviť zdroj]

Výsledky podľa okrskov

Z 325 102 oprávnených voličov sa zúčastnilo 232 691, z toho platných hlasov bolo 230 518. Výsledky boli takéto: 122 547 hlasov za, 107 971 proti.[1]

Výsledky referenda:

Odpoveď Hlasy %
Áno 122 547 53,16%
Nie 107 971 46,84%
Celkom 230 518 100
Oprávnení voliči 325 102
Účasť 71,6%

Reakcie a dopady[upraviť | upraviť zdroj]

Jeffrey Pullicino Orlando, líder Nacionalistickej strany a podporovateľ „Áno“ vyhlásil, že výsledok získal oddelenie štátu a náboženstva.[2]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b Electoral Commission of Malta [online]. electoral.gov.mt, [cit. 2020-04-11]. Dostupné online. Archivované 2020-04-11 z originálu.
  2. a b c d e f Malta votes 'Yes' in divorce referendum [online]. bbc.com, [cit. 2020-04-11]. Dostupné online.
  3. a b c d CACCIOTTOLO, Mario. Divorce in Malta: Referendum causes acrimonious split [online]. bbc.com, 2011-05-27, [cit. 2020-04-11]. Dostupné online.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]