Reino Häyhänen

Reino Häyhänen
sovietsky spravodajský dôstojník
Iné mená	Рейно Хейханен
Narodenie	14. máj 1920 Kaskisaari, Sovietsky zväz
Úmrtie	17. február 1961 (40 rokov) Pensylvánia, USA
Biografický portál

Reino Häyhänen (rus. Рейно Хейханен; * 14. máj 1920, Kaskisaari, Sovietsky zväz – † 17. február 1961, Pensylvánia, USA) bol sovietsky špión a plukovník KGB. V roku 1957 prebehol ku Američanom a poskytol FBI informácie, ktoré viedli ku zatknutiu Rudoľfa Ivanoviča Abeľa a ďalších sovietskych agentov na území Spojených štátov a Kanady.

Rané roky a prvý kontakt so spravodajskými službami

Reino Häyhänen sa narodil do roľníckej rodiny v dedinke Kaskisaari pri dnešných fínsko-ruských hraniciach. Ako už meno napovedá, bol fínskeho pôvodu. Häyhänen patril medzi nadaných žiakov a získal pedagogické vzdelanie. V roku 1939, ešte pred dovŕšením dvadsiatych narodenín, začal pracovať ako učiteľ na základnej škole v obci Lipicy.

Na učiteľskej pozícii vydržal iba tri mesiace, pretože bol toho istého roku naverbovaný tajnou službou NKVD z dôvodu vypuknutia Zimnej vojny. Häyhänen plynule ovládal fínsky jazyk, a preto bolo jeho úlohou prekladať do ruštiny rôzne dokumenty a vypočúvať zajatých fínskych vojakov. Po skončení ozbrojeného konfliktu v marci 1940 bol preradený do Karelskej oblasti, kde monitoroval nálady fínskej menšiny žijúcej na tomto území. Akékoľvek anti-sovietske a pro-fínske názory miestnych obyvateľov potom dokladal nadriadeným v NKVD.

V roku 1943 vstúpil do KSSZ a o päť rokov neskôr bol prevelený z Karélie do Moskvy. V hlavnom meste sa zoznámil so svojou budúcou ženou, Akulinou Pavlovou, s ktorou mal jedného syna. Doposiaľ sa Häyhänen venoval práci v kontrarozviedke, ale vedenie MGB (spravodajská služba, ktorá nahradila NKVD) rozhodlo, že bude posunutý do rozviedky. Kvôli novej pracovnej pozícii bol nútený spretrhať kontakt so svojou rodinou a odcestoval do Estónskej SSR, kde podstúpil prípravu.

V priebehu nasledujúcich mesiacov strávených v Estónsku dostával Häyhänen lekcie angličtiny a absolvoval kurz fotografovania. Musel sa tiež naučiť šoférovať a opravovať automobily. Do leta 1949 pracoval ako automechanik v meste Valga a neskôr sa cez námornú vojenskú pevnosť Porkkala dostal do Fínska. Prísne stráženú hranicu prekonal v kufri automobilu, ktorý patril kolegovi z rozviedky, ktorý v krajine tisícich jazier pôsobil pod oficiálnym krytím ako zamestnanec sovietskej tlačovej agentúry.

Sovietska rozviedka vybavila Häyhänena falošným pasom na meno Eugene Nicolai Mäki, ktorý bol v tej dobe s najväčšou pravdepodobnosťou zosnulý. Skutočný Eugene Mäki sa narodil v roku 1919 v americkom štáte Idaho do rodiny fínskeho prisťahovalca z Oulu. V roku 1928 sa rodina rozhodla presťahovať do Sovietskeho zväzu, a preto predala celý svoj majetok, vrátane farmy v Idahu. Mäkiovci sa usadili v meste Petrozavodsk, ale v novej domovine ich čoskoro postretla rada tragédii.

Eugenov otec zomrel, keď mal chlapec iba necelých 14 rokov. Neskôr sa Eugene zamestnal v miestnej fabrike, jeho brat Allan pracoval ako kotolník. Obaja súrodenci sa po vypuknutí Veľkého teroru dostali do pozornosti tajnej polície pre svoj americký pôvod. V roku 1938 bol Eugene Mäki obvinený zo špionáže a odsúdený na desať rokov. Allan bol obžalovaný zo spáchania rovnakého skutku, ale vyviazol s ďaleko závažnejším trestom. Allan Mäki bol 5. októbra 1938 vo veku nedožitých 21 rokov popravený strelou do hlavy. V roku 1956 bol vojenským tribunálom očistený od všetkých obvinení a rehabilitovaný. Život mu to však už nevrátilo. V roku 1941, pár rokov predtým, než si identitu jej syna privlastnil Häyhänen, zomrela posledná žijúca členka rodiny Mäkiovcov, matka Lilian.

Nadriadení v MGB vytvorili dôveryhodne znejúcu legendu rodiny Mäkiovcov, ktorú Häyhänen využíval, kedykoľvek prišiel do styku s oficiálnymi úradmi vo Fínsku. Podľa príbehu Mäkiovci veľmi rýchlo opustili Sovietsky zväz, keď dospeli k presvedčeniu, že nesúhlasia s ideológiou komunizmu. Bratia sa spoločne s matkou následne presťahovali do estónskej Valgy, kde žili až do jej skonu. Následne sa Eugene v roku 1943 presunul do Laponska, kde sa učil za automechanika a kováča, aby si zarobil na cestu do Ameriky. Häyhänen podplatil dvoch svedkov, aby dosvedčili pred príslušnými orgánmi pravdivosť historky. Hodnovernosti báchorky dodáva aj fakt, že Häyhänen skutočne pobýval vo Valge a naozaj sa venoval oprave automobilov.

Od roku 1950 pracoval Häyhänen v meste Tampere v závode na výrobu trezorov a zároveň ako automechanik. Počas pobytu vo Fínsku sa oženil s 27-ročnou Hannou Kurikko a to aj napriek tomu, že s prvou manželkou sa nikdy nerozviedol. Pred novou ženou zatajil fakt, že už jednu svadbu absolvoval ako aj to, že už splodil syna. Vo Fínsku strávil tri roky, než sa konečne obrátil na americkú ambasádu v Helsinkách a požiadal o obnovenie amerického občianstva. Americké úrady mu vyhoveli.

Misia v Spojených štátoch

Pred odletom do Ameriky sa ešte nakrátko vrátil do Sovietskeho zväzu. Fínsko-ruskú hranicu opäť prekročil v kufri automobilu. Nasledujúce tri týždne strávil v konšpiračnom byte v Moskve, kde dostal inštrukcie a pokyny k povinnostiam, ktoré ho čakali v zámorí. Prešiel výcvikom v šifrovaní a dešifrovaní tajných správ a dostal päťtisíc dolárov, ktoré mu mali pomôcť s usadením sa v novej krajine. V kufri automobilu sa vrátil naspäť do Fínska, odkiaľ odplával spoločne s Hannou na parníku do New Yorku.

V meste mal pracovať ako pomocník sovietskeho agenta, ktorého poznal iba pod krycím menom Mark (tento agent bol Rudoľf Ivanovič Abeľ). Hlavnou úlohou Abeľa a Häyhänena bol zhromažďovať čo najviac informácii o jadrovom programe USA a tiež o konštrukcií ponoriek. Medzi kolegami však nepanoval ideálny vzťah, vždy puntičkársky a prísny Rudoľf Abeľ nedokázal strpieť prchkú povahu Häyhänena, ktorého považoval za nespoľahlivého.

Reino Häyhänen začal v Amerike postupne prepadať alkoholizmu, pravidelne bil manželku a raz na neho dokonca musela byť privolaná polícia. Márne sa mu snažil Abeľ dohovoriť, že nesmie priťahovať pozornosť. Navyše si nikdy poriadne neosvojil anglický jazyk, čo komplikovalo plnenie zadaní, ktorými bol poverený. Postupne začal úplne strácať zábrany, čo sa prejavilo na lajdáckom prístupe k robote. Häyhänen sa neštítil utrácať peniaze určené k vykonávaniu misií na alkohol a prostitútky. Raz dokonca stratil nádobku obsahujúcu mikrofilm, na ktorom bola tajná správa.

Rudoľf Abeľ bol nanajvýš nespokojný s pracovnou morálkou Häyhänena a počas pravidelných komunikácii s Moskvou dokladoval o neprístojnom správaní kolegu a požadoval príchod schopnejšieho agenta.

Prebehnutie ku Američanom

V máji 1957 obdržal inštrukciu, aby sa vrátil Moskvy. V správe sa písalo, že sa mu dostane vyznamenania za prácu odvedenú v Spojených štátoch, ale Häyhänen sa k oznámeniu staval skepticky. Z Ameriky sa Häyhänen vrátil do Európy cez francúzske prístavné mesto Havre. Podľa plánu mal ďalej pokračovať do Paríža a odtiaľ do Berlína, odkiaľ by letel priamo do Moskvy. Ešte v Paríži komunikoval o priebehu cesty so sovietskymi službami, potom sa rozhodol pre zmenu plánu.

Miesto, aby pokračoval do Západného Nemecka si to namieril na americkú ambasádu vo Francúzsku. Pred pracovníkmi FBI priznal, že je sovietsky špión a je ochotný spolupracovať s americkou vládou. Okamžite bol transportovaný do New Yorku, kde podstúpil viacero vypočúvaní, počas ktorých pomohol Američanom prelomiť šifru, ktorú používali sovietski agenti, a ktorá až dovtedy zostávala neprelomená. Vďaka Häyhänenovej pomoci dokázali Američania odkryť sieť sovietskych spravodajských dôstojníkov, ktorú v New Yorku riadil Rudoľf Abeľ, ktorý bol zatknutý a hrozil mu i trest smrti.

James B. Donovan, ktorý obhajoval Abeľa v súdnom procese, označil Häyhänena za profesionálneho klamára, ochlastu a zlodeja. Počas spoločného rozhovoru sa Häyhänen údajne triasol a nebol úplne triezvy. Údajne i samotní agenti FBI, ktorí mali na starosti Häyhänenovu bezpečnosť, žasli, ako sa taký zbrklý babrák mohol vyšvihnúť v radoch KGB tak vysoko.

Smrť

Reino Häyhänen zahynul pri autonehode na diaľnici v americkom štáte Pensylvánia v roku 1961. Nehoda nikdy nebola objasnená a dodnes je opradená mnohými otáznikmi. Viaceré konšpiračné teórie špekulujú, že mohol byť zavraždený niektorou zo spravodajských služieb, či už KGB alebo FBI. Sovieti mohli Häyhänena odkrágľovať ako pomstu za zradu a za to, že podryl dovtedy vcelku schopnú sieť špiónov. Američania sa zase mohli Häyhänena zbaviť, pretože po odsúdení Abeľa stratil užitočnosť. Už viac nebol v stave spôsobilom pracovať v rozviedke, akurát sa deň čo deň opíjal. Navyše žiadnymi ďalšími tajnými informáciami nedisponoval, no jeho ochrana naďalej stála Američanov nemalé prostriedky.