Rudoľf Ivanovič Abeľ

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Rudolf Ivanovič Abeľ
Rudoľf Ivanovič Abeľ
spravodajský dôstojník pre sovietsku spravodajskú službu MGB

Narodenie 11. júl 1903
Newcastle upon Tyne, Spojené kráľovstvo
Úmrtie 15. november 1971 (68 rokov)
Moskva, Sovietsky zväz

Plukovník Rudolf Ivanovič Abeľ, (rus. Рудольф Иванович Абель), vlastným menom Viliam Genrichovič (August) Fišer (rus. Вильям Генрихович Фишер) (* 11. júl 1903, Newcastle upon Tyne – † 15. november 1971, Moskva) bol spravodajský dôstojník (tzv. nelegál) pracujúci na území USA pre sovietsku spravodajskú službu MGB.

Biografia[upraviť | upraviť zdroj]

Detstvo a mladosť[upraviť | upraviť zdroj]

Fišer sa narodil v Newcastle upon Tyne v Anglicku v rodine ruských Nemcov. Jeho rodičia boli aktívni revolucionári, ktorí museli v roku 1901 z Ruska utiecť. Jeho otec Heinrich bol vášnivým boľševikom.

Willie vyrástol vo Whitley Bay. Vyštudoval na Monkseatonskom gymnáziu. Vyučil sa kresliarom a v roku 1920 vyštudoval vysokú školu. Rok nato sa aj s rodičmi presťahoval do novo vzniknutého Sovietskeho zväzu.

Raná kariéra[upraviť | upraviť zdroj]

Po príchode do ZSSR začal Fišer pracovať ako prekladateľ v Kominterne. Počas základnej vojenskej služby v rokoch 1925 – 1926 spravil radistický výcvik. V roku 1927 bol prijatý do OGPU (predchodca KGB) ako radista. Na tejto pozícii slúžil v Nórsku, Turecku, Spojenom kráľovstve a Francúzsku. V roku 1936 sa vrátil späť do ZSSR a nastúpil na pozíciu riaditeľa školy pre výcvik radistov – nelegálov.

V období tzv. Veľkého teroru len o vlások unikol odsúdeniu; okrem toho, že bol podozrivý pre svoj anglický pôvod bol navyše obvinený z trockizmu. Stíhaniu síce unikol, ale v roku 1938 musel NKVD opustiť. Počas 2. svetovej vojny znovu spravil radistický výcvik a pripravoval sa pre vysadenie za nemeckými líniami.

V spravodajskej službe[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1946 spravil v radoch spravodajskej služby ďalší výcvik, ktorým bol pripravený na vysadenie do USA. Tam sa dostal cez Kanadu 17. novembra 1947. S menom Emil Robert Goldfus (skutočný Goldfus zomrel vo veku 14 mesiacov) prijal aj falošnú identitu a fiktívny životopis. Ako krytie si v Brooklyne otvoril maliarsky ateliér. Napriek tomu že nemal talent, vypracoval sa v zručného maliara. Počas svojho pobytu sa stýkal so skupinou mladých umelcov, s ktorými zdieľal sympatie k umeleckému realizmu. Bol známy ako inteligentný, ale trochu tajnostkársky.

V skutočnosti Fišer pôsobil ako rezident a z tejto funkcie riadil sieť agentov a zároveň prevádzal nábor nových. Medzi jeho podriadených patrili Lona a Morris Cohenovi, Julius a Ethel Rosenbergovi, David Greenglas a Klaus Fuchs, ktorí sa neskôr stali známymi ako Atómový špióni.[1]

S Komunistickou stranou USA nemal Fišer nikdy žiadny kontakt, ale v rámci svojho životopisu tvrdil, že bol ako drevorubač členom ľavicovej organizácie IWW.

Zatknutie a odsúdenie[upraviť | upraviť zdroj]

Dňa 24. júna 1957 bol Fišer zatknutý FBI. Stalo sa tak ako dôsledok zbehnutia jeho asistenta Reino Häyhänena (prípad neskôr vošiel v známosť ako Prípad dutého nikláku: polícia zatkla Häyhänena potom, čo našla ním odhodenú niklovú mincu s mikrofilmom ukrytým vo vnútri). Za špionáž bol Häyhänen neskôr odsúdený na 30 rokov väzenia.

Po svojom zatknutí Fišer vyšetrovateľom FBI tvrdil, že jeho skutočné meno je Rudolf Abel, čo bol v skutočnosti rádový dôstojník NKVD, ktorý v tom čase bol už dva roky po smrti. Dôvodom bola snaha upozorniť sovietske orgány na svoje zatknutie a tým dať ostatným sovietskym špiónom možnosť utiecť.

Po zatknutí previedla FBI vo Fišerovom byte a ateliéri prehliadky, počas ktorých zadržala radu predmetov svedčiacich o protizákonnej činnosti ich majiteľa. Išlo o kamery a filmy pre výrobu tzv. mikrobodiek, krátkovlnné vysielačky a radu dutých predmetov uspôsobených ako tajné skrýše pre prepravu spravodajského materiálu (štetku na holenie, manžetové gombíky atď.)

Fišer bol obvinený zo spiknutia sa s cieľom predať informácie o obrane USA Sovietskemu zväzu a z tajnej činnosti proti Spojeným štátom. 25. októbra 1957 konštatovala porota federálneho súdu v New Yorku Fišera vinným a sudca ho odsúdil k úhrnnému trestu 30 rokov odňatia slobody.[2]

Prepustenie[upraviť | upraviť zdroj]

10. februára 1962 bol Fišer na Glienickom moste (prezývanom tiež Most špiónov) v Postupime vymenený za Garyho Powersa, pilota špionážneho lietadla U-2 zostreleného nad ZSSR a amerického študenta Frederica Pryora. Po usadení sa v Sovietskom zväze začal Fišer pracovať ako inštruktor v škole KGB. Za svoju činnosť bol odmenený Leninovým radom.

Smrť[upraviť | upraviť zdroj]

Fišer zomrel v roku 1971 na rakovinu pľúc a pochovaný je v Moskve vedľa svojho otca. Podľa jeho dcéry jeho posledné slova boli: „Nezabudnite, že sme Nemci“.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Československo branou pro sovětské špiony [online]. iDnes.cz, [cit. 2008-12-15]. Dostupné online.
  2. Zprostředkovatel pod jménem Gerhard Conrad [online]. Karel Pacner, [cit. 2009-09-15]. Dostupné online.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]