Trockizmus

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Portrét Leva D. Trockého, 30. roky

Trockizmus (rus. Троцкизм) je odnož marxizmu založená na ideách Leva Trockého, ruského revolucionára, vedúceho predstaviteľa boľševickej frakcie Ruskej sociálnodemokratickej robotníckej strany a blízkeho spolupracovníka Vladimíra Lenina. V rokoch 1918 – 1920 ako komisár pre záležitosti armády vybudoval a dozeral na organizovanie Červenej armády.

Termín pôvodne použil po prvý krát Vladimír Lenin roku 1912 v ironickom zmysle.[1] Až do roku 1917 bol Trockij predstaviteľ menševizmu, avšak jeho radikálne ľavicové názory ho klonili skôr k boľševizmu.[2] Trockij súperil o Leninovo nástupníctvo s ďalšími vysokými predstaviteľmi boľševickej strany, hlavne Josifom Stalinom, Georgijom Zinovievom a Levom Kamenevom ešte pred Leninovou smrťou, keďže ten v priebehu rokov 1922 - 1924 utrpel viacero mozgových príhod a na riadení štátu sa už viac fakticky nepodieľal. Trockého myšlienky boli umelo postavené do protikladu s Leninovými [1] a neskôr aj Stalinovými. V roku 1926 sa k Trockého kritike Stalina priadali aj Kamenev a Zinoviev, čím vznikla tzv. Spojená opozícia, ktorá požadovala okrem iného väčšiu slobodu prejavu v komunistickej strane a menej byrokracie.[3] Kamenev a Zinoviev boli neskôr počas zinscenovaných monsterprocesov začiatkom 30. rokov obvinení z trockizmu, ku ktorému sa (po mučení) aj sami priznali.

Rozchádzali sa v názoroch na nastolenie socializmu vo svete. Zatiaľ čo Stalin bol zástancom socializmu v jednej krajine, Trockij presadzoval teóriu permanentnej revolúcie a jej rozšírenie na celý svet. Vďaka intrigám a zákulisným machináciám sa Stalinovi podarilo svoje postavenie upevniť a hlavného oponenta od moci nadobro odstaviť. Ako najvýznamnejší Stalinov kritik bol zo Všezväzovej komunistickej strany (boľševikov) vylúčený a v roku 1929 donútený Sovietsky zväz opustiť.[4] Stalin sa bál jeho popularity tak, že vyhladil tisíce jeho priaznivcov (tzv. trockistov) i tých, ktorých za nich sám označil. Zlikvidoval celé jeho príbuzenstvo. Na popravisku skončila Trockého prvá žena, brat, sestra, 2 synovia, 2 zaťovia a 3 synovci.[5] V roku 1940 bol Trockij v mexickom exile zavraždený agentom NKVD.

Neskoršia sovietska histografia označovala trockizmus napr. za: „ideologický a politický maloburžoázny prúd, nepriateľský voči marxizmu-leninizmu a medzinárodnému komunistickému hnutiu, zakrývajúci svoju oportunistickú podstatu.“[6]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. a b Trockismus [online]. encyklopedie.soc.cas.cz, [cit. 2018-08-16]. Dostupné online.
  2. Троцкизм [online]. megabook.ru, [cit. 2018-08-28]. Dostupné online.
  3. TROTSKY, Leon. Some Documents Relating to the Origin of the Legend of “Trotskyism” [online]. marxists.org, [cit. 2018-08-19]. Dostupné online.
  4. The Editors of Encyclopaedia Britannica. Trotskyism [online]. Encyclopædia Britannica, [cit. 2018-08-19]. Dostupné online.
  5. My grandfather the revolutionary. The Guardian (Londýn: Guardian News and Media Limited), 2003-02-13. Dostupné online [cit. 2018-08-19]. ISSN 0261-3077.
  6. TITOV, L.G.. Троцкизм [online]. bse.sci-lib.com, [cit. 2018-08-28]. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť kód]

Zdroj[upraviť | upraviť kód]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Trockismus na českej Wikipédii.