Relatívna atómová hmotnosť
Relatívna atómová hmotnosť alebo pomerná atómová hmotnosť je podiel pokojovej hmotnosti atómu nejakého prvku a atómovej hmotnostnej konštanty. Pre jeden atóm približne zodpovedá počtu nukleónov v jadre. Pri prvkoch v prírode je daná pomerným zastúpením izotopov prvku.
Značka: Ar
Základná jednotka: bezrozmerné
Výpočet: , kde ma je pokojová hmotnosť atómu, u je atómová hmotnostná konštanta
Relatívne atómové hmotnosti pre niektoré prvky
[upraviť | upraviť zdroj]Vodík 1,00797
Hélium 4,0026
Uhlík 12,01115
Dusík 14,0067
Kyslík 15,9994
Hliník 26,9815
Síra 32,064
Železo 55,847
Meď 63,54
Striebro 107,870
Zlato 196,967
Ortuť 200,59
Urán 238,03
Zistené relatívne atómové hmotnosti sa používajú na výpočet absolútnej atómovej hmotnosti ma:
Môžu sa použiť aj na určenie molárnej hmotnosti atómu, pretože číselná hodnota je rovnaká.
Význam
[upraviť | upraviť zdroj]Základný význam pre rozvoj chémie malo zavedenie pojmu atómovej hmotnosti. Číselné hodnoty atómových prvkov sú kontrolované každé dva roky Komisiou pre relatívne atómové hmotnosti a výskyt izotopov. Veľmi presné hodnoty sú známe len u prvkov, ktoré majú len jeden stabilný izotop alebo u prvkov s jedným prevládajúcim izotopom. Prvky, ktoré majú medzi prírodnými izotopmi rádioaktívne nuklidy, majú dopredu danú časovo závislú relatívnu koncentráciu izotopov, a tým aj nepretržite sa meniacu atómonú hmotnosť. Z geologického hľadiska môžu byť prvky chemicky totožné, ale budú sa práve líšiť hodnotou Ar.