Rezolučná strana
| Rezolučná strana | |
| Základné informácie | |
|---|---|
| Založenie | 1861 |
| Rozpustenie | 1861 |
| Predseda | Ladislav Teleki |
Rezolučná strana (aj Memorandová strana, maď. Határozati párt) bolo politické zoskupenie vytvorené na uhorskom sneme v roku 1861 pod vedením Ladislava Telekiho. Prívrženci strany neuznávali ústavnú platnosť Októbrového diplomu, z neho vychádzajúcej tzv. Februárovej ústavy a navrhovali tento nesúhlas vyjadriť formou rezolúcie (alebo memoranda) uhorského snemu cisárovi.
Historický kontext
[upraviť | upraviť zdroj]Po vojne so Sardínsko-piemontským kráľovstvom, ktorú Rakúsko v roku 1859 prehralo, bola jasná potreba modernizácie habsburskej ríše. Cisár František Jozef I. odvolal neobľúbeného ministra vnútra Alexandera Bacha, v októbri 1860 vydal októbrový diplom spájajúci absolutistické, federalistické a ústavné prvky a po ňom vo februári 1861 tzv. Februárovú ústavu, ktoré de facto vracali ríšu do ústavného stavu spred revolúcie v roku 1848. Aby si zabezpečil podporu Uhorska pre tieto rozhodnutia, zvolal rokovanie uhorského snemu na apríl 1861.
Snem všetky cisárove dokumenty jednomyseľne zamietol. Zároveň sa však na sneme rozprúdila diskusia o otázke, či odpoveď panovníkovi zaslať tradičnou formou "adresy" (keďže prívrženci tohto názoru uznávali Františka Jozefa I. ako uhorského kráľa), alebo formou rezolúcie (memoranda) s tým, že sa uhorský snem po tomto rozhodnutí sám rozpustí (prívrženci tohto názoru nárok rakúskeho cisára na uhorskú korunu odmietali).
Prvý názor zastávali poslanci zoskupení okolo Františka Deáka, ktorí vytvorili tzv. Adresnú stranu a druhý názor poslanci zoskupení okolo Ladislava Telekiho a tí dostali názov Rezolučná strana.
Ladislav Teleki pôsobil počas uhorskej revolúcie v rokoch 1848/49 ako diplomat uhorskej vlády v Paríži. Po jej potlačení sa aktivizoval v kruhoch košutovskej emigrácie a do Uhorska sa vrátil v roku 1860 potom čo ho v Drážďanoch zatkla rakúska polícia a cisár František Jozef I. ho amnestoval.
Po voľbách do uhorského snemu v marci 1861 sa stal jeho poslancom a zoskupoval okolo seba prívržencov košutovskej politiky a príslušníkov strednej šľachty - hlavne protestantského vyznania. Spoločne pripravovali rezolúciu (memorandum) panovníkovi, ktorým by odmietli ako Októbrový diplom, tak aj z neho vychádzajúcu tzv. Februárovú ústavu. S postupujúcim časom bolo zrejmé, že prívrženci "Adresy" získavajú v sneme väčšinu. Deň pred hlasovaním o týchto návrhoch Teleki spáchal samovraždu.
Rokovanie bolo odložené a na obnovenom rokovaní František Deák vystúpil s tzv. Adresným prejavom, ktorým podporil zaslanie "Adresy" panovníkovi a bol základom pre jej samotný text. Uhorský snem rozhodol v pomere hlasov 155 - 152 v prospech "Adresy".
Po smrti Ladislava Telekiho vedenie strany prevzal jeho synovec Koloman Tisa a po rozpustení snemu cisárom v auguste 1861 strana ukončila svoju činnosť.
Výsledky volieb do uhorského snemu
[upraviť | upraviť zdroj]| Voľby | Počet hlasov | Podiel hlasov | Počet mandátov | Pomer mandátov | Parlamentná úloha |
|---|---|---|---|---|---|
| 1861 | 100 | 23 % | opozície |
Zdroje
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Határozati Párt na maďarskej Wikipédii.
d. Ľubomír Lipták: Politické strany na Slovensku1860 - 1989, vyd.Archa, Bratislava 1992, ISBN 8071150294.