Preskočiť na obsah

Riziko globálnej katastrofy

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Riziko globálnej katastrofy je riziko, ktoré vážne ohrozuje ľudský blahobyt (well-being) v globálnom meradle, resp. má potenciál spôsobiť vážnu škodu na tomto blahobyte v globálnom meradle.[1][2] Udalosti, ktorá by mohla spôsobiť až vyhynutie ľudstva alebo permanentne a drasticky obmedziť jeho potenciál, sa hovorí existenčné riziko.

Takéto riziko má potenciál vymazať značnú časť modernej ľudskej civilizácie alebo ju vymazať úplne.[3] Prírodné katastrofy, ako napríklad supervulkány a asteroidy, môžu spôsobiť také riziko. Udalosti spôsobené ľuďmi, tzv. antropogenické udalosti, by tiež mohli ohroziť prežitie inteligentného života na zemi. Medzi takéto riziká patrí katastrofické globálne otepľovanie, jadrová vojna, bioterorizmus či riziká plynúce z vývoja umelej inteligencie.[4]

Pravdepodobnosť

[upraviť | upraviť zdroj]

Odhadnúť pravdepodobnosti jednotlivých rizík nie je jednoduché. Pri odhadovaní sa používa matematické modelovanie daných fenoménov, konzultácie expertov či skupín expertov na danú oblasť.[5] Niektoré udalosti, ako napríklad dopad asteroidu či výbuch supervulkánu, sa už na Zemi niekedy stali a zanechali geologické stopy. Z týchto možno extrapolovať pravdepodobnosť, že sa daná udalosť zopakuje, prípadne očakávaný časový horizont. Okrem pravdepodobnosti že sa samotná udalosť vôbec udeje tiež treba brať do úvahy šancu, že spôsobí vyhynutie.

V roku 2008 sa na Global Catastrophic Risk Conference na Oxfordskej univerzite uskutočnil neformálny prieskum medzi expertmi na riziká globálnej katastrofy. Podľa tohto prieskumu vyšiel odhad pravdepodobnosti vyhynutia ľudstva do roku 2100 na 19%. Podľa samotného reportu z konferencie však výsledky tohto prieskumu treba brať s rezervou.[6]

Vedci z americkej neziskovej organizácie Bulletin of the Atomic Scientists každoročne zverejňujú stav Doomsday Clock, teda symbolických hodín reprezentujúcich potenciálnu blízkosť antropogenickej globálnej katastrofy.[7] V roku 2020 boli nastavené na 100 sekúnd pred polnocou, čo je zatiaľ najbližšie katastrofe za celú dobu existencie Doomsday Clock (teda od roku 1947). Dôvodmi sú okrem iného problematické vzťahy medzi Spojenými štátmi a Severnou Kóreou ako aj rastúce napätie medzi Spojenými štátmi a Iránom.[8]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ Global Catastrophic Risks [online]. [Cit. 2020-02-16]. Dostupné online.
  2. ↑ BOSTROM, Nick. Global Catastrophic Risks. [s.l.] : Oxford University Press, 2008.
  3. ↑ BOSTROM, Nick. Existential Risks: Analyzing Human Extinction Scenarios and Related Hazards [online]. Journal of Evolution and Technology, [cit. 2002-10-05]. Dostupné online. Archivované 2014-01-28 z originálu. (po anglicky)
  4. ↑ WEITZMAN, Martin. On modeling and interpreting the economics of catastrophic climate change. The Review of Economics and Statistics, 2009, s. 1–19.
  5. ↑ ROWE, Thomas; BEARD, Simon. Probabilities, methodologies and the evidence base in existential risk assessments [online]. www.cser.ac.uk, 2018, [cit. 2020-02-16]. Dostupné online. (po anglicky)
  6. ↑ SANDBERG, Anders; BOSTROM, Nick. Global Catastrophic Risks Survey [online]. Future of Humanity Institute, Oxford University, 2008, [cit. 2020-02-16]. Dostupné online.
  7. ↑ Bulletin of the Atomic Scientists [online]. [Cit. 2020-02-17]. Dostupné online. (po anglicky)
  8. ↑ KNOWLES, Hannah; OHLHEISER, Abby. Doomsday Clock is 100 seconds to midnight, the symbolic hour of the apocalypse. Washington Post, 2020-01-23. Dostupné online [cit. 2020-02-17]. ISSN 0190-8286. (po anglicky)

Zdroj

[upraviť | upraviť zdroj]
  • BOSTROM, Nick. Existential Risks: Analyzing Human Extinction Scenarios and Related Hazards. Journal of Evolution and Technology, March 2002. Dostupné online.


Tento článok je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Riziko_globálnej_katastrofy&oldid=7664066“