Rocheova medza

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Rocheova medza alebo Rochova medza [rošova] je najmenšia vzdialenosť, v ktorej sa môže pohybovať satelit planéty či planétky bez toho, aby bol roztrhaný slapovými silami. Pre zidealizovaný model kvapalného satelitu bez vnútorného pnutia s rovnakou hustotou ako hlavné teleso je Rocheova medza 2,44-násobok polomeru hlavného telesa. Objavil ju Édouard Albert Roche v roku 1848.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]