Romeo, Júlia a tma (novela)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Romeo, Júlia a tma je novela českého spisovateľa Jana Otčenáška z roku 1958. Ide o novelu o tragickom príbehu Pavla a židovského dievčaťa Ester v období heydrichiády.

Doba Protektorátu priniesla do literatúry mnoho diel. Poviedky Jana Drdu, z ktorej najsilnejšia je Vyšší princíp, diela Bohumila Hrabala a mnoho iných. Dielo, ktoré je o láske, dielo, v ktorom cítiť napätie od začiatku do konca. Hlavnými postavami sú Pavel a Ester. Obaja sú do seba zamilovaní a neskutočne sa boja gestapa.


Hlavný hrdina[upraviť | upraviť kód]

Pavel[upraviť | upraviť kód]

18 ročný Pavel, ktorý je ešte vo veku dospievania, ani netuší, že si sadne k svojej láske. Chlapec nenávidiaci dobu heydrichiády si sadne k dievčaťu, ktoré plače. „Ach, zrejme ju niekto nechal a teraz chce skočiť pod vlak.“ Pomyslí si.

Pavlov názor na prísediacu sa zmení hneď potom ako na nej uvidí žltú hviezdu. Chytí ju za ruku a mysľou mu čosi preblysne. Skryje ju. Spomínaný čin možno hodnotiť ako prvok existencializmu.

Ester[upraviť | upraviť kód]

Ester je hanblivé dievča, v jej srdci sa však skrýva žiarivé teplo, ktoré zo začiatku nepatrí nikomu s výnimkou rodiny. Hovorí o svojej rodine, ktorá sa má „dobre“ v Terezíne. Neskôr do svojho srdca pustí Pavla a ani netuší, koľko problémov mu urobí.

Charakteristika diela[upraviť | upraviť kód]

Pavel sa začne o Ester starať a obaja sa do seba nežne zamilujú. Začnú sa o seba báť. Pavel nepovie doma o Ester, bojí sa reakcie rodičov. Rodičom často klame. Vymyslí si, že šiel za kamarátom. Nevie svoje tajomstvo vyzradiť nikomu, ani sebe v zrkadle.

Autor si všíma aj náladu miestneho, pražského obyvateľstva. Píše o ľuďoch, ktorý si v čase biedy vedeli pomôcť. Píše však aj o kolaborantoch a odsudzuje ich. Podľa neho ľudia, ktorí pomáhajú gestapu, udávajú iných, nemajú v slušnej spoločnosti, čo robiť. Komentuje svoj názor aj výrokom jedného obyvateľa domu, kde Pavel spolu s rodinou žije. „Já taky nejsem žádny Jánošík, to mi hergot věř, ale jsou chvíle, kdy člověk musí ukázat, že je vůbec člověkem, má-li se ještě vůbec kdy podívat slušným lidem do očí.“ Otčenášek je autorom, ktorý píše o reakcii obyvateľstva voči Lidiciam. Keď sa Pavel o Lidiciach dozvie, nevie čo má robiť. Autor píše realisticky, ba až naturalisticky aké gestapo bolo. Názor Jana Otčenáška voči nacizmu cítiť aj vo výroku „Po tých Lidicích ma už nepřekvapí ničím.“

Dielo bolo sfilmované. Pavla si zahral legendárny Ivan Mistrík a Ester Daniela Smutná.