Rovina (geometria)

Rovina je základný geometrický útvar, plocha (čiže dvojrozmerný útvar) určená troma bodmi alebo priamkou a jedným bodom ležiacim mimo tejto priamky. Pojem roviny ako geometrický pojem vznikol abstrakciou z napätých blán alebo koží, pokojnej vodnej hladiny, ľadovej vrstvy, rovných častí zemského povrchu. Euklides uviedol, že rovina má len dĺžku a šírku.

Rovina je teda dvojrozmerný geometrický útvar, ktorý si môžeme predstaviť ako neobmedzenú dokonale rovnú plochu. Algebraicky povedané, ide o množinu bodov izomorfných s dvojrozmerným lineárnym priestorom.

Označovanie

Rovina je buď plocha, na ktorú sa kreslí (nárysňa), alebo sa znázorňuje niektorým rovinným útvarom pomocou niektorej z metód geometrického premietania. Rovina sa označuje malým písmenom z gréckej abecedy.

Znázornenie roviny

Vzájomná poloha dvoch rovín

Dve rôzne roviny $\rho ,\sigma$ v trojrozmernom priestore, ktoré majú spoločnú priamku $p$, sa nazývajú rôznobežné a značíme $\rho \nparallel \sigma$. Priamka $p$ predstavuje priesečnicu oboch rovín $\rho$ a $\sigma$.

Dve rôzne roviny $\rho$ a $\sigma$, ktoré nemajú v priestore žiaden spoločný bod, sa nazývajú rovnobežné a značíme $\rho \|\sigma$. Ak sú si roviny $\sigma$ a $\sigma$ rovné, označujeme ich (totožné).

Rovinný rez

Rovinným rezom geometrického útvaru $U$ rovinou $\rho$ sa nazýva prienik roviny $\rho$ a útvaru $U$.

Pozri aj

• Geometria
• Základné geometrické útvary
• Polrovina