Rozširujúca karta

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Zasúvanie rozširujúcej karty do rozširujúceho slotu

Rozširujúca karta (ang. expansion card; iné názvy: karta, počítačová karta, rozširujúca doska, adaptér, adaptérová karta, karta príslušenstva) je v počítačovej technike doska s plošnými spojmi, ktorú možno umiestniť do rozširujúceho slotu matičnej dosky počítača na zvýšenie funkcionality počítačového systému. Jedna strana rozširujúcej karty je vybavená lištou, ktorá kartu drží, a pomocou ktorej je možné jej umiestnenie a prichytenie do šasi počítačovej skrinky. Na spodnej strane karty sú umiestnené kontakty, ktoré umožňujú elektrický kontakt medzi rozširujúcou kartou a konektorom zbernice matičnej dosky.

Matičná doska má obvykle viacero typov konektorov. Záleží od štandardu, pre ktorý je matičná doska určená, od jej typu (form factor), a celkového technického riešenia matičnej dosky. Umiestnenie karty je teda závislé od typu použitého konektoru – zbernice, od rozmerov karty – jej dĺžka a výška (je to dané skrinkou počítača) a tiež od prídavného priestoru, ktorý karta vyžaduje (prídavné chladenie, predpísaný priestor okolo karty, prídavné konektory pre pripojenie externých vodičov a pod.)

Karty sa vyrábajú v rôznych profiloch. Profil určuje, aká je karta vysoká. Tomuto profilu – výške – sa prispôsobuje aj upevňovacia lišta. Plná výška karty je 120 / 18 mm, existujú karty polovičnej výšky a tzv. trištvrťkové karty.

Dejiny rozširujúcich kariet[upraviť | upraviť zdroj]

Prvý počítač s koncepciou rozširujúcich kariet bol Altair, ktorý vzikol v roku 1975. Používali sa rôzne typy zberníc v závislosti od výrobcu počítača. Prvou skutočnos štandardizovanou zbernicou bola PC bus v počítači XT firmy IBM v roku 1981. Tým vznikom prvý počítač štandardu PC, ktorý poznáme až dodnes. Zbernica bola tvorená 8 bitovými ISA slotmi. Neskôr sa táto zbernica rozšírila o 16 bit ISA sloty, a tak vznikol PC typu AT (1984). Potom vznikli rôzne odrody ISA – napr. MCA, EISA, VESA Local BUS ..., ktoré však už nenašli širšie uplatnenie. Skutočným prielomom bol rok 1991, kedy prišla firma Intel so zbernicou PCI. Táto zbernica prišla s mikroprocesorom Pentium. Zbernica úplne vytlačila staršiu ISU, a aj dnes je základnou zbernicou počítača typu AT. S potrebou akcelerácie grafiky a potreby prenosu väčšieho objemu údajov sa z PCI odčlenil špecializovaný grafický port, ktorý však umožňuje pripojenie len jednej karty. Zo začiatku to bol AGP (1997), neskôr PCIE (2005).

Tieto zbernice sa používajú v počítačoch štandardu IBM PC. Mnohý iný výrobcovia počítačov používajú vlastné typy zberníc, aby sa mohli používať len nimi vyrábané rozširujúce karty.

Štandardy rozširujúcich slotov[upraviť | upraviť zdroj]

  • PCI-Express
  • AGP
  • PCI
  • ISA
  • MCA
  • VLB
  • CardBus/PC, Card/PCMCIA (pre notebooky)
  • Compact flash (pre PDA)
  • sloty pre Flash karty (SD, MMC, SM ...)
  • USB

nie PC sloty

  • SBus (SPARC Sun computers)
  • Zorro (Commodore Amiga)
  • NuBus (Apple Macintosh)

Typy rozširujúcich kariet[upraviť | upraviť zdroj]

  • grafické karty
  • zvukové karty
  • sieťové karty
  • TV karty
  • modemy
  • HOST adaptéry napr. SCSI a RAID radiče
  • testovacie POST karty
  • rozširujúce BIOS a ROM karty
  • fyzikálne karty
  • karty na spracovanie videa
  • radiče diskov pre pevné, alebo výmenné médiá
  • interfaceové karty (paralelný port, sériové porty, muti I/O, USB ...)
  • pamäťové karty
  • kalendárové / hodinové karty
  • bezpečnostné karty
  • pokladničné karty