Accelerated Graphics Port

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
AGP port

AGP, z anglického Accelerated Graphics Port (alebo Advanced Graphics Port) bol vysoko rýchlostný kanál pre pripojenie jedného zariadenia (zvyčajne grafickej karty) ku základnej doske, slúžil primárne k podpore pri akcelerácii počítačovej 3D grafiky. Veľa ľudí označovalo AGP ako zbernicu, ale nie je to tak, kým zbernice vo všeobecnosti dovoľujú pripojenie viacerých zariadení, AGP to nepodporovalo. Niektoré základné dosky sa však stavali s viacerými nezávislými AGP slotmi.

Počiatočný vývoj[upraviť | upraviť zdroj]

AGP dynamicky alokuje pamäť počítača na ukladanie obrazu obrazovky a podporu mapovania textúr, z-bufferingu a priesvitnosti. Pamäť používaná na tieto účely sa označuje (po anglicky) AGP Aperture.

AGP vzniklo v Inteli, prvýkrát bolo uvedené v chipsete pre Pentium II v roku 1997. AGP karty sú vo všeobecnosti dlhšie ako PCI karty. AGP začalo byť bežne dostupné v nasledujúcom roku, ale grafické PCI sa v obmedzenom množstve vyrabajú dodnes.

Prvá verzia AGP, dnes nazývaná AGP 1.0 alebo AGP 1x, používa 32-bitový kanál operujúci na 66 MHz s 1.5 V alebo 3.3 V napätím. Maximálny dátový tok pre AGP 1x je teda 266 megabajtov za sekundu. V porovnaní so štandardnou 32-bitovou 33 MHz PCI zbernicou, ktorá je limitovaná 133 MB/s.

Novšie verzie AGP[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 2004, nové verzie AGP zvyšujú tok dát dva- až osemkrát. Nasledujúce verzie sú:

  • AGP 2x, používa 32-bitov šírku zbernice, pri frekvencii 66 MHz. Efektívne je však zdvojnásobená na 133 MHz. Výsledkom je maximálny tok dát 533 megabajtov za sekundu. Voltáž je taká istá ako pri AGP 1x.
  • AGP 4x, používa 32-bitov operujúcich na 133 MHz efektívne zdvojnásobených 266 MHz, čoho výsledkom je 1066 megabajtov za sekundu. Voltáž 1.5 V.
  • AGP 8x, zdvojnásobených 266 MHz dáva maximum 2133 megabajtov za sekundu. Voltáž 0.8 V.

Poznámka: zdvojnásobenie znamená prenos dát aj pri stúpajúcej a aj pri klesajúcej hrane hodinového cyklu, namiesto prenosu iba pri nábežnej hrane. Táto technika sa nazýva po anglicky DDR.

Ďalej existujú aj AGP Pro karty. Vyžadujú vyššie napájanie a sú často dlhšie ako štandardné AGP karty (aj keď sa napájajú do AGP slotu). Tieto karty sa zvyknú používať pri akcelerácii profesionálnych aplikácií v odboroch ako je architektúra, navrhovanie rôznych súčiastok, medicína, a veľa ďalších odvetví.

Detaily[upraviť | upraviť zdroj]

AGP dovoľuje efektívne využívanie pamäte, čím aj zvyšuje výkon 2D grafiky. Dokonca veľa RAID systémov pre servery bez grafickej karty využíva AGP slot ako výhodu pri priepustnosti oproti PCI.

AGP poskytuje ucelenú správu pamäte, ktorá povoľuje veľmi rýchle čítanie izolovaných dát v systémovej pamäte. AGP bolo dizajnované na zredukovanie celkovej ceny vytvárania high-end grafických subsystémov, používaním existujúcej systémovej pamäte. Aj keď, systémová pamäť je síce lacnejšia, ale správa sa oveľa pomalšie ako pamäť implementovaná na grafickej karte. Stredné a aj high-endové grafické karty závisia na rýchlosti ich vlastných pamätí. Lacné grafické karty s malou pamäťou ťažili z tejto technológie, ale dnes už aj tieto typy kariet majú 64 alebo 128 MB vlastnej pamäte a teda zriedka používajú systémovú pamäť.

Koniec[upraviť | upraviť zdroj]

AGP sa prestalo používať niekedy okolo roku 2005, keďže Intel predstavil svoju novú zbernicu PCI-Express. Grafický čip Nvidie NV40 bude ich posledný podporujúci AGP, a takisto aj čip od ATI R480 bude posledný ktorý bude podporovať túto zbernicu. Obe firmy budú naďalej podporovať už len novú technológiu, aj keď je možné, že podporia zariadenia na báze PCI-Express - AGP premostenia, ak si to bude trh vyžadovať.

Linky[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok pôvodne vychádzal z materiálov Free On-line Dictionary of Computing, ktorý je licencovaný pod GFDL.