Rozvod OHV

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Schéma súčastí rozvodu OHV
Motor s rozvodom OHV.

Rozvod OHV je typ ventilového rozvodu piestového spaľovacieho motora, pri ktorom sú ventily umiestnené v hlave valcov a vačkový hriadeľ je umiestnený v bloku motora. Označenie rozvodu pochádza z anglického názvu Overhead Valve.

Medzi vačkovým hriadeľom a ventilmi je relatívne veľká vzdialenosť (približne úmerná zdvihu motora). Prenos pohybu medzi vačkou a ventilom je preto realizovaný ďalšími prvkami mechanizmu: zdvíhadlo, zdvíhacia tyčka, vahadlo. Rozvod tak obsahuje veľký počet súčiastok, ktoré nepriaznivo vplývajú na jeho tuhosť. V porovnaní s rozvodom OHC väčší počet súčiastok a zároveň väčšia hmota vykonáva nepriaznivý vratný pohyb, ktorý sa prejavuje zotrvačnými silami. Naopak výhodou rozvodu OHV je jednoduché riešenie pohonu vačkového hriadeľa. Nevýhody OHV rozvodov prevažujú najmä u vysokootáčkových motorov, preto sa u moderných spaľovacích motorov pre pohon automobilov takmer nevyskytuje.

Pohon rozvodu[upraviť | upraviť zdroj]

Pohon rozvodu je vzhľadom na výhodné umiestnenie vačkového hriadeľa blízko pri kľukovom hriadeli možné realizovať jednoduchým ozubeným súkolesím.

Pohon musí byť riešený tak, aby umožnil presné nastavenie vzájomnej pozície kľukového a vačkového hriadeľa a aby sa počas prevádzky motora toto nastavenie nezmenilo, čo ozubené súkolesie spĺňa.

Pretože sa rozvod OHV používa najmä u štvortaktných motorov, prevodový pomer pohonu je 2:1. Vačkový hriadeľ sa otáča 2x pomalšie ako kľukový, pretože štvortaktný motor vykoná jeden pracovný cyklus za dve otáčky kľukového hriadeľa.

Použitie[upraviť | upraviť zdroj]

Motory s týmto rozvodom boli montované takmer do všetkých automobilov Škoda, vyrábaných po 2. svetovej vojne. Naposledy bol použitý v motore 1.4 8V OHV v modeloch Fabia a Octavia.