Ročná percentuálna miera nákladov

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) (eng. Annual Percentage Rate – APR) je pre spotrebiteľov najdôležitejší ukazovateľ ceny úveru. Náklady sú v tomto prípade suma, ktorú musí dlžník zaplatiť za požičanú sumu. RPMN teda vyjadruje celkovú úrokovú mieru úveru alebo pôžičky, lebo zohľadňuje nielen úrok, ale aj ostatné poplatky súvisiace s úverom.

Obsah RPMN[upraviť | upraviť zdroj]

Ročná percentuálna miera nákladov obsahuje okrem samotného ročného úroku aj takzvaný úrok z úrokov. Tento pojem predstavuje aj ďalšie poplatky, ktoré musí klient zaplatiť, keď si chce požičať od bankovej alebo nebankovej inštitúcie. RPMN konkrétne obsahuje:

  • výšku úrokovej sadzby určenú v percentách
  • poplatky, ktoré sú spojené s úverom alebo pôžičkou, ktoré sú zvyčajne:
    • jednorazové: poplatky ktoré sa platia na začiatku úverového vzťahu (poplatok za poskytnutie úveru, poplatok za sprostredkovanie, administratívny poplatok), pričom každá inštitúcia má úroveň poplatkov inú
    • pravidelné: platia sa spolu so splátkou úveru v mesačnej/štvrťročnej periodicite (poplatok za úverový účet, poistenie schopnosti splácať)

Ide o poplatky, ktoré je v každom prípade potrebné pri konkrétnom úvere zaplatiť. Čiže, ak ide o úver z banky a súčasť úveru je povinnosť mať otvorený úverový účet a platiť zaň poplatok, tak sa tento poplatok do RPMN zaráta. Banky a iné finančné inštitúcie majú právo aj na poplatky alebo úroky z omeškania. Tieto sa do RPMN nezarátavajú. Nezarátavajú sa tu ani poplatky napr. za mimoriadny výpis z účtu, lebo ide o poplatky, ktoré nie sú povinné.

Faktory ovplyvňujúce RPMN[upraviť | upraviť zdroj]

  • výška poskytovaného úveru
  • obdobie, na ktoré sa úver poskytuje
  • výška nákladov (splátok a poplatkov, ktoré súvisia s poskytnutím úveru),
  • informácia o výške splátok úveru a prípadných ďalších platieb,
  • informácie o lehote splatnosti každej splátky a ďalšie
Príklad

Klient si chce vybrať úver vo výške 10 000 € a vyberie si dve bankové, či nebankové inštitúcie. Zdalo by sa, že ak mu obidve ponúkajú napr. 5 % úrok, vôbec nezáleží na tom, z ktorej z nich si požičia. No zdanie klame, lebo okrem úroku si banky účtujú spomenuté poplatky. Preto je pre žiadateľa najlepšie, posudzovať výhodnosť úveru podľa RPMN, ktorá zahŕňa všetky tieto poplatky. Čím je RPMN nižšia, tým je úver výhodnejší.

Nie je to tak vždy. Tento záver sa uplatňuje na úvery, ktoré majú rovnaké podmienky (rovnaká výška splátok, rovnaká doba splatnosti). Môže nastať situácia, keď môže byť paradoxne pôžička s vyšším RPMN a dlhšou dobou splatnosti výhodnejšia ako pôžička s nižším RPMN, ale splatnosťou omnoho kratšou. V tomto prípade hovoríme o časovej hodnote peňazí. Podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý definuje výpočet RPMN, musí veriteľ oboznámiť spotrebiteľa (dlžníka) o výške RPMN na reprezentatívnom príklade pred uzatvorením zmluvy.

Právne zakotvenie[upraviť | upraviť zdroj]

Ročná percentuálna miera nákladov si vyžiadala aj ošetrenie z právneho hľadiska, ktoré sa definuje v zákone č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. RPMN majú zo zákona povinné uvádzať banky aj splátkové spoločnosti ako vo svojich ponukách, tak aj v zmluve. V prípade, ak sa RPMN v zmluve o pôžičke neuvádza, považuje sa pôžička za bezúročnú.

Zákon upravuje:

  • podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru
  • náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere
  • spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru
  • ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa vo vzťahu k subjektom, ktoré nespadajú pod dohľad Národnej banky Slovenska (nebankové inštitúcie)
  • povinnosť uvedenia ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN) v každej zmluve o spotrebiteľskom úvere

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]