Rumčerod

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Rumčerod (po rusky: Румчерод) je skrátený názov Ústredného výkonného výboru Rady rumunského frontu, Čiernomorskej námorníckej flotily a Odesskej oblasti, do ktorej v tomto období patrili Chersonská, Besarabská a Krymská gubernia a tiež časti Podolskej a Volyňskej gubernie, ktorý existoval do 16. decembra 1917, kedy bol na základe rozhodnutia rozpustený. [pozn 1]

Výkonný výbor vznikol na prvom oblastnom zjazde sovietov (23. máj - 9. jún 1917) v Odese. Ich členmi boli eseri a menševici, ktorí s entuziazmom vítali vypuknutie Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie.

Rumčerod mal významnú úlohu v rozšírení moci sovietov na území juhozápadnej Ukrajiny a Moldavska na prelome roka 1917. Na začiatku roka 1918 bol hlavným organizátorom boja proti okupantom z Rakúsko-Uhorska a Nemecka a spoločne s kolégiom Rady národných komisárov predsedal rokovaniam s rumunskou vládou, ktoré sa skončili likvidáciou sovietsko-rumunského konfliktu a podpisom zmluvy medzi Sovietskym zväzom a Rumunskom v dňoch 5. a 9. marca 1918.

Po intervencii rakúsko-uhorskej a nemeckej armády na ukrajinské územie v marci roku 1918 bola centrála výboru premiestnená do niekoľkých miest (Nikolajev, Rostov-na-Done, Jejsk). Okupácia však nedovolila, aby Rumčerod naďalej bezproblémovo fungoval, preto bola jeho činnosť v máji roku 1918 zastavená.

Poznámky[upraviť | upraviť kód]

  1. Druhý oblastný zjazd sovietov (23. december 1917 - 5. január 1918) uznal sovietsku moc a na svojom zasadnutí vymenoval nové 180-členné zloženie Rumčerodu. Jeho členmi bolo 70 boľševikov, 55 eserov, 23 predstaviteľov roľníckych organizácii a 32 predstaviteľov iných politických strán. Predsedom Rumčerodu sa stal Vladimir Grigorievič Judovskij. Hlavným tlačovým orgánom Rumčerodu boli noviny Hlas revolúcie (po rusky: Голос революции), ktoré výchádzali v období od júla 1917 až do marca 1918. Po okupácii územia rakúsko-uhorskou a nemeckou armádou museli tento orgán zrušiť.

Pozri aj[upraviť | upraviť kód]

Zdroj[upraviť | upraviť kód]

  • Енциклопедія українознавства: В 10 томах / Головний pедактор Володимир Кубійович. — Париж, Нью-Йорк: Молоде Життя, 1954—1989.
  • Дыков И. Г.: Румчерод и борьба за установление Советской власти на Румынском фронте, в сборнике: Исторические записки, т. 57, Москва, 1956.
  • Революционное движение в 1917 г. и установление Советской власти в Молдавии, Кишинёв, 1964.
  • Хаит Т. М.: II съезд Советов Румынского фронта, Черноморского флота II Одесского округа (Румчерод), в сборнике: Исторические записки, т. 88, Москва, 1971.