Súslovie

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Súslovie alebo slovný pár alebo párové slová je osobitný typ frazém, ktorý sa vyznačuje dvojčlennosťou, priraďovacím (spojkovým alebo bezspojkovým) spojením zložiek, zvukovou alebo tvarovou podobnosťou zložiek a zvyčajne aj nezameniteľnosťou poradia zložiek. Najčastejšie sú súslovia, ktoré vznikli spojením príslovkových zložiek (pekne ruče, isto-iste), menej často spojením adjektiválnych alebo substantívnych zložiek (neslaný nemastný, hlava-nehlava). Na rozdiel od niektorých iných jazykov (napr. nemčiny: schalten und walten) v slovenčine niet slovesných súsloví (je tu síce súslovie, ktoré vzniklo zo slovesných tvarov, ale to nemá slovesný, lež príslovkový charakter: stoj čo stoj). Ako starší názov sa na pomenovanie súslovia uplatňoval názov párové slová. Súslovie vzniká viacerými spôsobmi, najmä

a) opakovaním toho istého slova s prípadným malým modifikovaním (sväto-sväte, denno-denne),
b) intenzifikačným opakovaním toho istého slova (skrz-naskrz, dávno-pradávno),
c) spojením synonymických výrazov (pekne ruče, silou mocou),
d) spojením protikladných výrazov (vstávajúc-líhajúc, skôr-neskôr),
e) spojením výrazov, z ktorých jeden nie je osobitným slovom, ale iba zvukovou alebo tvarovou paralelou k prvému členu (tresky plesky, tento typ sa nazýva aj označením pseudoidióm).
Článok pôvodne čerpal z diela ĎURČO, Peter (ed.). Frazeologická terminológia (1995) uverejneného na webe Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied.