S-13 (ponorka)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
S-13
Shadowgraph S-56 submarine.svg
Bokorys sovietskej ponorky typu S-56 triedy IX-bis
Základná charakteristika
Štát ZSSR ZSSR
Druh ponorka
Staviteľ závod № 112 Krasnoe Sormovo (Красное Сормово), Nižný Novgorod
Začiatok výstavby 19. október 1938
Dátum spustenia na vodu 25. apríl 1939
Dátum prevzatia námorníctvom 31. júl 1941
Dátum potopenia (vyradenia) 7. september 1954
Dĺžka 77,7 m
Šírka 6,4 m
Ponor 3,98 m
Štandardný výtlak 840 (na hladine), 1 070 (pod hladinou) ton
Posádka 50
Pancierovanie a výzbroj
Hlavná výzbroj 6 torpédometov (4 vpredu, 2 vzadu), dvanásť torpéd 533 mm
Pomocná výzbroj 100 mm delo
Protilietadlová výzbroj 44 mm kanón
Lietadlá x -
Pohon a pohyb
Pohon naftový motor a elektromotor na batérie
4 000 naftový motor, 1 100 elektromotor hp
Palivo nafta
Maximálna rýchlosť 19,4 (9,5 pod hladinou) uzlov

S-13 (rus:C-13) bola ponorka typu IX (triedy S tiež triedy Stalinec) Vojensko morskej flotily Sovietskeho zväzu.

Stavba[upraviť | upraviť zdroj]

Kýl plavidla bol položený v závode № 112 Krasnoe Sormovo v Nižnom Novgorode 19. októbra 1938 a spustené na vodu bolo 25. apríla 1939. Výtlak na hladine bol 840 t, pod hladinou 1 070 ton. Kompletizácia a dokončenie trvalo až do 31. júla 1941, kedy bola jednotka oficiálne prijatá do výzbroje Baltskej flotily.

Pohon a pancierovanie[upraviť | upraviť zdroj]

Pohon bol naftovým motorom (4 000 ks) na plavbu po hladine a zároveň dobíjanie akumulátorov, a pohon elektrický (1 100 ks) na plavbu pod hladinou. Maximálna rýchlosť na hladine 19,4 uzlov pod hladinou 9,5 u.

Výzbroj[upraviť | upraviť zdroj]

Hlavná výzbroj lode pozostávala zo šiestich 533 mm torpédometov. Štyri boli umiestnené vpredu, dva boli kormové. Pomocná výzbroj pozostávala zo 100 mm dela umiestneného pred vežou a 40 mm kanóna umiestneného na zadnej časti veže.

Služba[upraviť | upraviť zdroj]

Dňa 31. júla 1941 ju v Baltickej flotile prevzal Pavel Malatyjenko, ktorý v prvej polovici septembra 1942 potopil dve fínske lode Hera a Jussi H a nemeckú (holandskú) loď Anna W spolu 4 042 BRT.

15. októbra 1942, pri menení batérií bola S-13 napadnutá a poškodená fínskou ponorkou, no unikla a podarilo sa jej doplávať do Kronštadtu.

Do povedomia sa dostala potopením lode Wilhelm Gustloff, pričom zahynulo najviac ľudí, na mori počas potopenia jedinej lode (5 300 až 9 400 cestujúcich a členov posádky).

S-13 sa zúčastnila počas II. sv. vojny 4 bojových misií, pri ktorých podnikla 12 útokov pričom vystrelila 19 torpéd, potopila 5 nepriateľských plavidiel a jedno poškodila.

Bojové misie[upraviť | upraviť zdroj]

  • 02.09.1942 - 19.10.1942
  • 01.10.1944 - 11.11.1944
  • 11.01.1945 - 15.02.1945
  • 20.04.1945 - 23.05.1945

Potopené lode[upraviť | upraviť zdroj]

  • 11.09.1942 fínska transportná loď «Неrа» (1 379 BRT)
  • 12.09.1942 fínsky parník «Jussi Н.» (2 325 BRT)
  • 18.09.1942 holandský parník «Anna W.» (290 BRT)
  • 30.01.1945 nemecká transportná loď «Wilhelm Gustloff» (25 484 BRT)
  • 10.02.1945 nemecká transportná loď «General Steuben» (14 660 BRT)
  • 09.10.1944 nemecká transportná loď «Siegfried» (563 BRT) - poškodená

Potopenie posledných dvoch lodí Wilhelm Gustloff a General Stauben je v hodnotení najväčších námorných katastrof v dejinách (jednej lode) hodnotená na prvom a piatom mieste.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Soviet submarine S-13 na anglickej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené) a С-13 na ruskej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).
Ponorky: Trieda S
Naval Ensign of the Soviet Union.svg
Predchádzajúca trieda: Trieda P (Trieda Pravda) Nasledujúca Trieda M (Trieda Maljutka)

S-1† • S-2† • S-3† • S-4† • S-5† • S-6† • S-7† • S-8† • S-9† • S-10† • S-11† • S-12† • S-13* • S-14S-15S-16S-17S-18S-19S-20S-21S-22S-23S-24S-25S-26S-27S-28S-29S-30S-31* • S-32† • S-33** • S-34† • S-35S-36S-37S-38S-39S-45S-46S-47S-48S-49S-51S-52S-53S-54† • S-55† • S-56*** • S-57S-58S-101* • S-102S-103S-104
* Červená / ** Gardová / *** Červená aj Gardová