Salmonelová enteritída

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Salmonelová enteritída
Salmonella enterica serovar typhimurium 01.jpg
Salmonella enterica
Klasifikácia
MKCH-10A02: Iné infekcie salmonelami (odkaz)

Star of life3.svg Pozri aj Medicínsky portál

Salmonelová enteritída alebo salmonelóza je črevné infekčné ochorenie, ktorého vyvolávateľom sú sérotypy poddruhu I. druhu Salmonella enterica, s výnimkou Salmonella typhi a Salmonella paratyphi A, B a C. Typický príklad týchto sérotypov je Salmonella typhimurium a S. enteritidis. Existuje viac ako 2000 rôznych sérotypov, presné odlíšenie ktorých má najmä epidemiologický význam.

Klasifikácia[upraviť | upraviť zdroj]

  • A02: Iné infekcie salmonelami
    • A02.0: Salmonelová enteritída (Salmonelóza)

Zdroj nákazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj nákazy sú najmä domáce zvieratá – ošípané, hovädzí dobytok, kačice a výrobky z nich (mlieko, mäso a vajcia).

Prenos nákazy[upraviť | upraviť zdroj]

Človek sa nakazí priamo chorým zvieraťom – konzumáciou jeho nedostatočne tepelne upraveného mäsa alebo vajec alebo môže dôjsť ku kontaminácii potravín sekundárne, napríklad počas skladovania alebo dopravy. Typicky sa človek nakazí požitím tepelne neupravených potravín (majonéza, zmrzlina, huspenina, tlačenka, nátierka, saláma a pod.).

Patogenéza[upraviť | upraviť zdroj]

Na vzniku klinických príznakov enteritídy (zápalu čreva) sa zúčastňuje baktéria aj jej toxín.

Čas inkubácie[upraviť | upraviť zdroj]

Čas od infekcie po objavenie sa prvých príznakov je pomerne krátky (6 až 36 hodín) a závisí od množstva požitého toxínu a baktérii. Baktéria aj endotoxín poškodzuje črevný epitel.

Klinický obraz[upraviť | upraviť zdroj]

Ochorenie sa začína nevoľnosťou, bolesťou hlavy a zimnicou, rýchlo nastupuje horúčka až 40°C. Nasleduje vracanie, bolesti brucha a hnačky. Spočiatku kašovitá stolica sa rýchlo mení na vodnatú a zeleno sfarbenú. Chorý hnačkami a vracaním stráca veľké množstvo tekutín a elektrolytov. Tento stav pri klasickom druhu nákazy trvá 2 – 3 dni, potom dochádza k pomerne rýchlej normalizácii stavu. Ľahké formy salmonelózy sa môžu prejaviť len krátko trvajúcou nevoľnosťou. Ťažká forma sa označuje ako cholera nostras, pri ktorej dochádza k veľkej, život ohrozujúcej strate tekutín a solí. Rozvíjajú sa príznaky hypovolemického šoku, ktorý sa bez primeranej a rýchlej liečby môže skončiť smrťou. Vzácne sa môže infekcia rozšíriť krvným obehom do celého tela a vyvolať komplikácie ako ostitída, periostitída, abscesy, meningitída a pod. V prípade detí môže niekedy prebiehať pod obrazom brušného týfu.

Diagnóza[upraviť | upraviť zdroj]

Opiera sa o klinický obraz akútnej otravy z jedla. Potvrdiť sa dá kultiváciou salmonelly z podozrivého jedla, stolice alebo zvratkov chorého. Možný je aj sérologický dôkaz.

Diferenciálna diagnóza[upraviť | upraviť zdroj]

Prevencia[upraviť | upraviť zdroj]

Základná prevencia je tepelná úprava rizikových pokrmov – toxín aj baktéria sa týmto spôsobom dokonalo zničí. Nutná je pravidelná kontrola hospodárskych zvierat a potravín, dodržiavanie hygienických predpisov a kontrola zamestnancov v potravinárskom priemysle.

Liečba[upraviť | upraviť zdroj]

Prognóza[upraviť | upraviť zdroj]

Vo veľkej väčšine je dobrá, určujú ju hlavne prípadné komplikácie.