Samuel Bothár

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Samuel Bothár
slovenský lekár
Narodenie12. apríl 1845
Banská Bystrica, Slovensko
Úmrtie30. september 1915 (70 rokov)
Banská Bystrica, Slovensko

Samuel Bothár (* 12. apríl 1845, Banská Bystrica  –  † 30. september 1915, tamže) bol slovenský lekár, humanista, mineralóg, múzejník a doživotný nehonorovaný kustód Mestského múzea v Banskej Bystrici.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa v rodine Samuela Bothára a jeho manželky Márie rodenej Klobussitzky. Mestský lekár v Banskej Bystrici (1882 – 1915). Žiakom evanjelického gymnázia v Banskej Bystrici poskytoval bezplatne zdravotnú spravodlivosť, škole venoval zbierku nerastov (doložené vo Výročnej správe gymnázia za školský rok 1895/1896).

Rodinný život[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1882 sa oženil s Vilmou Hulleyovou (1857 – 1902), spolu mali dvoch synov a tri dcéry, bývali v dome č. 35 na ulici Lajosa Kossutha (dnes Dolná ulica), dnes sídlo Stredoslovenského osvetového strediska. Predčasne prišiel o manželku aj syna Vojtecha, ktorý padol v prvej svetovej vojne. Dcéra Ilona pracovala v 50. rokoch v Krajskom múzeu v Banskej Bystrici ako administratívna pracovníčka.

V službách medeného mesta[upraviť | upraviť zdroj]

Študoval medicínu vo Viedni (1867) a v Budapešti (1867 – 1872). Lekársku prax začal ako zástupca primára v jednej z budapeštianskych nemocníc. V rokoch 1873 – 1882 bol obvodným lekárom vo Zvolene, potom nepretržite mestským lekárom v Banskej Bystrici. V Budapešti nadviazal priateľstvo so zakladateľom uhorskej geológie Jozefom Szabóom, od roku 1885 bol členom Uhorskej geologickej spoločnosti, stal sa zakladajúcim členom Uhorskej numizmatickej spoločnosti.

Dňa 30. októbra 1909 sa stal jedným z troch doživotných, nehonorovaných kustódov Mestského (dnes Stredoslovenského) múzea, ktorému daroval a opísal 902 kusov predmetov z vlastnej mineralogickej (578 kusov), petrologickej (251 kusov hornín), geologickej (6 kusov), paleobotanickej (7 kusov) a paleozoologickej (61 kusov skamenelín) zbierky. Predstavovali základ prírodovedného fondu. Podieľal sa na budovaní aj zbierkového fondu histórie a etnografie. Daroval múzeu cechové predmety: cínovú nádobu kordovánikov z roku 1698, drevenú truhlicu banskobystrických kožušníkov z roku 1825, zvolávaciu tabuľku banskobystrických kožušníkov z druhej polovice 19. storočia, kachlicu s motívom sv. Jána Evanjelistu a puzdro na strelný prach z 18. storočia a predmety z etnografie: šesť fajansových tanierov, z toho jeden zo 17. a tri z 18. storočia, osem fajansových džbánov, z toho tri z 19. storočia a habánsky džbán z roku 1756).

Počas života sa mu podarilo nazhromaždiť do 3 500 kusov minerálov, hornín a skamenelín, ktoré pochádzajú zo Severnej Ameriky, Afriky a Európy (Rumunsko, Rakúsko, Veľká Británia či banské lokality Špania Dolina, Ľubietová a Železník), vzorky striebra, železa a medi z okolia Banskej Bystrice.

Na večnú pamiatku[upraviť | upraviť zdroj]

Samuel Bothár zomrel 30. septembra 1915 v Banskej Bystrici, pochovaný je na miestnom evanjelickom cintoríne. Na spomienkovej slávnosti 9. januára 1918 mu vyslovili In memoriam uznanie a vďaku za ušľachtilú činnosť. Jeho portrét je umiestnený na 1. poschodí v Matejovom dome.

Zakladajúci člen Mestského múzea v Banskej Bystrici (1889), prvý a doživotný nehonorovaný kustód prírodných zbierok múzea (od roku 1909). Darca a realizátor expozičnej prezentácie zbierky minerálov, hornín a paleontologických vzoriek (1909). Člen Uhorskej geologickej spoločnosti.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]