Samuel Pellionis
 |
Tento článok alebo jeho časť si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality. Prosím, pozrite si stránky pomocníka, odporúčanie pre encyklopedický štýl a článok vhodne upravte. |
| Samuel Pellionis | |
| básnik a dramatik z Dobšinej | |
| Narodenie | 27. jún 1870 Dobšiná, Rakúsko-Uhorsko |
|---|---|
| Úmrtie | 12. júl 1953 (83 rokov) |
Samuel Pellionis (maď. Pellionisz; * 27. jún 1870, Dobšiná – ✝ 12. júl 1953)[1] bol básnik a dramatik z Dobšinej, ktorý písal v nemeckom nárečí Dobšinej zvanom Topschrisch alebo Buleenerisch. Nemal vyššie akademické vzdelanie a živil sa ako obuvník, napriek tomu počas života napísal mnoho diel, z ktorých sa veľká časť nezachovala. Niektoré básne a jedna divadelná scéna vyšli v novinách Dobsina és vidéke, ktoré vychádzali do roku 1918. V roku 1993 bola publikovaná zbierka Topscher Gakrokel,[2] v ktorej je väčšina básní uvedená v pôvodnom nárečí, niektoré sú preložené do spisovnej nemčiny. Úvod knihy napísal vnuk autora Samuel Fischer.
Život[upraviť | upraviť zdroj]
Básnik prežil väčšinu svojho života v Dobšinej, ale počas učňovskej vandrovky a povinnej vojenskej služby strávil istý čas v Budapešti a vo Viedni – v oboch mestách pracoval vo voľnom čase v divadle ako komparzista. Počas jeho života sa Dobšiná nachádzala až v štyroch rôznych štátoch s rôznymi politickými zriadeniami, čo sa výrazne odrazilo aj na básnikovej tvorbe. Síce bol Samuel Pellionis často vnímaný najmä ako humorný básnik/dramatik, jeho diela sú výnimočné najmä tým, že v nárečí rozoberal nielen svoje rodné mesto a kraj, ale aj (lokálne a svetové) politické dianie, sociálne rozdiely alebo morálne otázky. Počas prvej svetovej vojny napísal mnoho pacifistických diel.
Po skončení Druhej svetovej vojny musela väčšina Nemcov z Dobšinej na základe Benešových dekrétov opustiť Česko-Slovensko, ale Samuelovi Pellionisovi, ktorý už mal v tom čase viac ako 75 rokov, bolo umožnené v Dobšinej zostať. Ako možno jediný karpatsko-nemecký nárečový básnik opísal vo svojich dielach situáciu, v akej sa následne zvyšní Nemci na Slovensku ocitli, priamo na mieste a v reálnom čase.
Zrejme aj z dôvodu chýbajúceho vzdelania nebola Samuelovi Pellionisovi venovaná počas jeho života veľká pozornosť z kruhov literárnych vedcov, i keď sa spomína v niekoľkých publikáciách o Dobšinej alebo o nemeckej nárečovej literatúre. V 70. a 80. rokoch 20. storočia sa básnikovi venoval slovenský germanista Juraj Valiska, ktorý ho spomína vo vedeckých článkoch[3] a v publikáciách o nemeckých nárečiach na Spiši a v Dobšinej.
Samuel Pellionis je pochovaný na cintoríne v Dobšinej. Na svoj náhrobný kameň si nechal napísať:
| HIER RUHT DEAR
FAT LUSTIG BOAR OCH EN TRAUER SPASS HOT GEBEN. BEN EAR NET GASTOABEN BEAR BOLLT EAR SECHER HEIT NOCH LEBEN |
Tu odpočíva ten, čo vždy veselý bol
Aj v smútku špás ( veselosť ) dával. Keby nebol býval zomrel bol by iste dnes ešte žil.[4] |
|---|
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ ROZLOŽNÍK, Ondrej. Samuel Pellionis – významná osobnosť baníckeho mesta Dobšiná [online]. majgemer.sk, 2011-01-20, [cit. 2022-10-14]. Dostupné online.
- ↑ PELLIONIS, Samuel. Topscher Gakrokel : Gaschichten und Gadichte aus der olten Topscha Dobschau. Košice : Vydavatels̕tvo Dolinár, 1993. (1. Ausg.) Dostupné online. ISBN 80-901140-3-2.
- ↑ ROZLOŽNÍK, Ondrej. Samuel Pellionis – zabudnutý gemerský básnik z Dobšinej [online]. majgemer.sk, [cit. 2022-10-14]. Dostupné online.
- ↑ Samuel PELLIONIS - dobšinský spisovateľ a básnik [online]. DOBŠINÁ od Dobšinčana, [cit. 2022-10-14]. Dostupné online. Archivované 2022-10-14 z originálu.