Semiti

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Rozšírenie semitských jazykov oranžovou farbou

Semiti boli jazykové a etnické skupiny, ktoré mali svoje pôvodné sídla v Prednej Ázii a najmä v juhozápadnej Ázii.

Meno[upraviť | upraviť zdroj]

Výraz 'Semiti' bol zavedený do vedeckej literatúry na konci 18. stor. a bol odvodený od vlastného mena Sem, jedného z troch synov Noeho, ktorý bol podľa biblickej genealógie otcom väčšiny týchto národov. Ide teda o účelovo vytvorený výraz, ktorý umožňuje bližšie zaradenie veľkej skupiny semitských, t. j. afroázijských jazykov.

Delenie[upraviť | upraviť zdroj]

Semiti sa rozdelili na východnú a západnú vetvu.

K východným Semitom patrili: Akkadi, Babylončania, Asýrčania atď.

K západným Semitom patrili: Hebrejci, Izraeliti, Feničania, Aksumovia, Aramejci, Arabi a i., zo súčasných napr. Amharovia.

Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Pôvod semitských kmeňov sa väčšinou kladie na Arabský polostrov a do Prednej Ázie, prípadne do oblastí juhozápadnej Ázie. Od 3. tis. pred Kr. tu žili Semiti v polokočovných spoločenstvách, oázach a osvojovali si základy poľnohospodárskej a remeselnej výroby. Prvými šíriteľmi semitských jazykov boli Feničania, a to už v 2. tis. pred Kr., ďalšími od 2. pol. 1. tis. po Kr. Arabi a ďalšie semitské národy.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.