Sem (biblická postava)
Sem[1] (iné názvy: Šém[2], Šem [3], Sém[4]; po hebrejsky שֵׁם - Šem/iný prepis:Šém - doslova: "meno"[5]; po grécky: Σήμ - Sém; po arabsky: سام - Sám) je jeden z troch synov Noema, praotec Semitov.
V Biblii je o ňom prvá zmienka v knihe Genezis a jeho meno sa vyskytuje aj v knihe 1. Paralipomenon, kde však figuruje už len ako meno v genealogickom zozname [6].
Datovanie
[upraviť | upraviť zdroj]Podľa Biblie sa narodil 100 (prípadne 98) rokov pred Potopou, a teda v závislosti od použitej biblickej chronológie pravdepodobne 1556, 1656, 2256 či 2262 rokov (porovnaj datovanie v článku Noe) od stvorenia sveta, t.j. stvorenia Adama. Zomrel vo veku 600 rokov, čiže 500 (prípadne 502) rokov po Potope.
Príbuzenstvo
[upraviť | upraviť zdroj]- Otec: Noe
- Matka: Noema (Naama), sestra Tubalkaina (Túbal-Kajina)
- Bratia: Cham (Chám) a Jafet (Jefet)
- Potomkovia: Elam (Elám), Asýr (Aššúr), Arfaxad (Arpachšad), Lud (Lúd), Aram
(Na prvom mieste je uvedené meno podľa katolíckeho prekladu, v zátvorke je uvedené meno podľa ekumenického prekladu Biblie.)
V Biblii a židovskej tradícii
[upraviť | upraviť zdroj]Sem sa narodil približne okolo päťstých narodenín svojho otca.[7] David Gans vo svojej kronike uvádza, že sa tak stalo v roku 1558 od stvorenia sveta, čo zodpovedá rozmedziu rokov 2203-2204 pred Kr., dva roky po narodení svojho staršieho brata Jafeta [8][9]. Z Biblie o ňom rovnako ako v prípade Chama a Jafet vieme len to, že so svojimi manželkami, otcom a matkou boli ušetrení skazy pri potope sveta [10][11]. Po potope prejavil úctu svojmu otcovi tým, že spoločne s Jafetom prikryl jeho nahotu [12] čím dal jasne najavo, že lipne na dodržiavaní siedmich noachidských prikázaní. Inak sa v Biblii jeho meno prakticky nevyskytuje. Podľa biblickej chronológie však Sem prežil mnoho svojich potomkov v nasledujúcich pokoleniach vrátane Abraháma - praotca izraelského národa. Podľa židovskej tradície Sem založil akadémiu, v ktorej učil záujemcov z nasledujúcich generácií tomu, čo sa naučil od svojich otcov, a učil sa u neho ešte aj Abrahámov vnuk Jakub (Jákob) v medziobdobí,[13] ako býval u svojho strýka Labana (Labána) potom, čo utiekol od svojich rodičov pred hnevom svojho brata Ezaua (Ezáva). Židovská tradícia navyše identifikuje Sema s kráľom a kňazom Melchisedekom[14][15] a tvrdia o ňom, že sa narodil bez predkožky a spĺňal teda základnú podmienku brit mila [16]. Podľa tradície mal tento kňaz dcéru Tamar,[17] s ktorou mal Jakubov syn Juda synou Peresa[18] a Zeracha.[19]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ V slovenskom katolíckom, Botekovom a Roháčkovom preklade Biblie.
- ↑ V slovenskom ekumenickom a v evanjelickom preklade Biblie
- ↑ MELVILLE, H.: Biela veľryba. Bratislava: Petit Press 2006. 585 s. Preklad: Otakar Kořínek
- ↑ HORECKÝ, J. O prekladoch a prekladaní Biblie. In: Kultúra slova č. 1, 1998 [1]
- ↑ HELLER, Jan. Výkladový slovník biblických jmen. Praha : Advent-Orion/Vyšehrad, 2003. 454 s. ISBN 80-7021-725-1.
- ↑ 1 Krn 1, 4
- ↑ Gn 5, 32
- ↑ GANS, David. Ratolest Davidova. Praha : Academia, 2016. 35 s. ISBN 978-80-200-2535-7.
- ↑ Gn 10, 21
- ↑ Gn 6, 18
- ↑ 1Pt 3, 20
- ↑ Gn9, 23
- ↑ Časopis Savu tov 55/5768, str. 2 [online]. [Cit. 2020-06-07]. Dostupné online. Archivované 2017-12-01 z originálu.
- ↑ Raši ku Gn 14:18
- ↑ COHEN, Abraham. Talmud (pro každého). Praha : Sefer, 2006. 288 s. ISBN 80-85924-49-8.
- ↑ PECARIC, Sacha. Tora Pardes Lauder: przekład Pięcioksięgu z języka hebrajskiego z uwzględnieniem Tory Ustnej opatrzony wyborem komentarzy Rabinów oraz hebrajski tekst komentarza Rasziego i Haftary z błogosławieństwami. 4, Zväzok 1. Bereszit. vyd. Kraków : Pardes, 2006. 42 s. ISBN 83-88879-02-2.
- ↑ PECARIC, Bereszit, str. 246
- ↑ Gn 38, 29
- ↑ Gn 38, 30
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Šém (biblická postava) na českej Wikipédii.