Melchisedech

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Melchisedech alebo Melchizedech je biblická postava z knihy Genezis, kráľ Salema (t. j. Jeruzalema) a veľkňaz „najvyššieho Boha“, ktorý sa v údolí Save (situovanom zrejme v blízkosti Jeruzalema) stretol s Abramom (neskôr premenovaný na Abraháma), požehnal mu a prijal od neho desiatok. „Najvyšší Boh“, ktorému Melchisedech slúži implicitne stotožnený s Abrámovým (monoteistickým) Bohom, avšak označený hebrejský výrazom el Eljon, nie JHVH. Melchisedech si Boha uctil obetou chlebavína. Sústredenie panovníckej a veľkňazskej funkcie v jednej osobe bolo pre dané historické obdobie a geografické územie obvyklé.[1]

18 A salemský kráľ Melchizedech priniesol chlieb a víno; bol totiž kňazom najvyššieho Boha. 19 Požehnal ho a povedal:

„Buď požehnaný, Abrám, od najvyššieho Boha,
Stvoriteľa neba a zeme!
20 Nech je zvelebný najvyšší Boh,
ktorý ti dal do rúk tvojich nepriateľov!“
A on mu dal desatinu zo všetkého.

– Genezis 14,18 – 20[2]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Ppoznámka pod čiarou k veršom 14,17 – 24 od Jozefa Heribana: Heriban, Jozef, ed. (2007), Sväté Písmo Starého i Nového zákona (9. vyd.), Trnava: Spolok svätého Vojtecha, str. 56, ISBN 978-80-7162-652-7 
  2. Citované podľa: Heriban, Jozef, ed. (2007), Sväté Písmo Starého i Nového zákona (9. vyd.), Trnava: Spolok svätého Vojtecha, str. 56, ISBN 978-80-7162-652-7