Serpentinit

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Verzia z 13:28, 14. apríl 2007, ktorú vytvoril PalicaBOT (diskusia | príspevky) (robot Pridal: eo:Serpentinŝtono)
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Serpentinit
Serpentinit s chryzotilovým azbestom
Serpentinit s chryzotilovým azbestom
Zloženie
Hlavné minerályserpentín, amfiboly, pyroxény
Akcesóriemagnetit, granát
Vlastnosti
Textúravláknitá
Farbašedá, čierna, tmavozelená

Serpentinit alebo hadec je druh horniny. Vznikla metamorfózou peridotitu. Používa sa na výrobu azbestu. Skladá sa zo serpentínu, magnetitu, granátu, pyroxénu a amfibolu.

Slabo zvetralé, jemne vzorované vzorky je možné použiť na výrobu drobných ozdobných brusov. Vzhľedom na vhodnú tvrdosť a obsah akcesórií je výsledok pomerne vzhľadný.

Zloženie a vlastnosti

Serpentinity (hadce) vznikli premenou peridotitov, pyroxenitov a olivinických gabier. Majú sivozelenú, zelenú až takmer čiemu farbu. Textúru majú všesmernú, zriedkavo bridličnatú. Bývajú často masívne. Pukliny v serpentinitoch sú často vyplnené chryzotilom, ktorého vlákna sú orientované kolmo na steny pukliny. Vlastná serpentinitová masa je tvorená odrodami serpentínu a to antigoritom, lizarditom alebo chryzotilom. Z vedľajších minerálov býva prítomný olivín, pyroxény, menej chlority a mastenec, magnezit, chromit, granát a ďalšie. Prítomné bývajú i sekundárne nerasty, ako rôzne formy kremeňa, magnetit a dolomit. Serpentinity s dokonalou bridličnatosťou prechádzajú do serpentinitových bridlíc. Chemické zloženie priraďuje serpentinity k ultrabázickym horninám.

Výskyt

Spišsko-gemerské rudohorie (Dobšiná, Kobeliarovo, Jasov, Jaklovce), v podloží východoslovenskej panvy (Zbudza) a i.

Použitie

Z húževnatých sa vyrába drvené kamenivo, tiež sa využíva ako dekoračný kameň, na výrobu špeciálnych betónov protí radiácii. V minulosti ťažba azbestu.

Externé odkazy

  • Mineraly.sk – zdroj, z ktorého (pôvodne) čerpal tento článok.