Serrate (radarový detektor)

Serrate bol zameriavací prijímač radarového signálu, používaný v bombardovacích lietadlách Royal Air Force počas druhej svetovej vojny. Prístroj bol naladený na signál radaru Lichtenstein používaný nemeckými nočnými stíhačmi.

Lichtenstein

Od polovice roku 1942 zhromažďovalo veliteľstvo bombardovacieho letectva RAF informácie o prístroji s kódovým označením Emil-Emil, ktorý začali využívať nemeckí noční stíhači na boj proti britským bombardérom. Nevedeli však, na akom základe je skonštruovaný, preto zriadili špeciálnu monitorovaciu stanicu. Tá detegovala signály s frekvenciou 490 MHz z pohyblivého zdroja. Neboli si však istí, či ide o prístroj nočného stíhača, alebo pobrežného hliadkovacieho lietadla. Rozhodli sa preto vyslať návnadu, lietadlo, ktoré malo letieť pozdĺž pobrežia na palube s operátorom sledujúcim frekvenciu 490 MHz. Úlohou bola poverená letka číslo 1473 s lietadlami Vickers Wellington. Na samostatné lietadlá však Nemci nereagovali. Preto sa jeden Wellington letky pripojil 3. decembra 1942 k náletu na Frankfurt. počas letu operátor Harold Jordan zachytil sledovaný signál, ktorý sa zosilňoval až kým nezahltil prijímač. Vzápätí bol Wellingrton zasiahnutý nočným stíhačom a štyria zo šiestich členov posádky boli zranení. Pilot Ted Paulson dokázal z leteckého súboja s ťažko poškodeným lietadlom vyviaznuť a ťažko zranený radarový operátor Bigoray počas návratu opakovane vysielal správu o získaných poznatkoch. Po núdzovom pristátí boli menovaní členovia posádky vyznamenaní.

9. mája 1943 pristála nemecká posádka nočného stíhača Ju 88 s funkčným radarom Lichtenstein na letisku Aberdeen vo Veľkej Británii. Lietadlo a radar boli následne podrobené skúškam. Jedným zo zistení bolo, že radar Lichteinstein tiež podlieha rušeniu páskami Window.

Serrate

Druhým výsledkom poznania charakteristík radaru bola konštrukcia detekčného prístroja, ktorý dostal kódové označenie Serrate. Prístroj prijímal signál radaru Lichtenstein a na dvoch matniciach zobrazoval obrazec vo forme rybacej kosti. Jedna bola orientovaná zvisle a podľa toho ktorá strana bola vykreslená dlhšia vedel operátor zistiť z ktorej strany prichádza signál. Podobne na vodorovne orientovanom obrazci vedel určiť relatívnu výšku zdroja signálu. Prístroj sa začal montovať do britských nočných stíhačiek Bristol Beaufighter.

Nasadenie

Serrate začala ako prvá využívať 141. peruť pod velením podplukovníka J.R. Brahama v júni 1943. V priebehu nasledujúcich týždňov hlásila zničenie 23 nočných stíhačov, z toho 9 zostrelil veliteľ perute.