Sesklo

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Sesklo (gr.: Σέσκλο, arum. Sheshclu-čítaj Šešklu) je arumunská dedina v blízkosti gréckeho mesta Volos v kraji Tesália v Grécku. Koncom 19. stor. tu bola objavená neolitická osada, jedna z najstarších v Grécku. Prvé výskumy viedol grécky archeológ Christos Tsountas, v roku 1957 D. R. Theocharis.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Neolitické osídlenie v Seskle dalo pomenovanie pre najstaršiu neolotickú kultúru v Európe. Najstaršie osídlenie možno datovať do rokov 6850 +/− 660 rokov. Obyvateľstvo rozvíjalo pomerne vyspelú poľnohospodársku výrobu, vyrábalo si úžitkovú keramiku a udržiavalo kontakty s vyspelými civilizáciami Malej Ázie. Osady boli budované na vyvýšeninách v blízkosti úrodných údolí, kde pestovalo obilie a strukoviny, chovalo ovce, ošípané a psov. Drevené domy boli malé s jednou alebo dvomai izbami. V 6. tisícročí pred Kr. sa objavujú dvojposchodové domy s kamennými základmi. Okolo osady bola vybudovaná mohutná kamenná hradba. Mladšiu vrstvu kultúry Sesklo prekryla kultúra Dimini.

V 18. stor., počas Osmanskej ríše sa tu usadili Arumuni z dnešného Albánska a Sesklo tak patrí k jednej z mála arumunských dedín v okolí mesta Volos. Arumunčina je dodnes hlavným jazykom miestnych obyvateľov a ovládajú ju aj neskôr usední pôvodní gréckohovoraci obyvatelia.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]