Severný pól
O rovnomenných sovietskych polárnych staniciach pozri Severný pól (stanice). O iných severných póloch pozri pól.
(1) Severný pól
(2) Južný magnetický pól
(3) Južný geomagnetický pól
(4) Severný pól nedostupnosti
Severný pól je najsevernejšie miesto na každom približne guľatom astronomickom objekte. Miesto na Zemi, ktoré spĺňa túto požiadavku pri pohľade na mapu (alebo glóbus), je zemský alebo geografický severný pól. Je to miesto, v ktorom zemská os pretína na severe zemský povrch. Leží v Severnom ľadovom oceáne. Zemepisný severný pól je na 90° severnej zemepisnej šírky a spolu s Južným pólom a Greenwichský poludníkom je základom zemskej súradnicovej sústavy. Existujú aj ďalšie definície severného pólu (magnetický pól (severný na južnej pologuli a naopak) a pod.)
História[upraviť | upraviť zdroj]
Prvú výpravu na pokorenie a preskúmanie severného pólu podniknutú v roku 1871 viedol Charles Francis Hall pod patronátom Američanov. Výprava niesla označenie Polaris expedition (Polárna expedícia) a skončila sa katastrofou.
Ďalšiu výpravu v septembri 1895 viedol Fridtjof Nansen. Expedícia dosiahla 86° 14´ severnej šírky.
Prvé preukázateľné dosiahnutie severného pólu sa podarilo 12. mája 1926 posádke vzducholode Norge. Predchádzajúce výpravy (Frederick Cook 1908, Robert Peary 1909 a Richard Byrd 1926 - letel k pólu lietadlom len niekoľko dní pred Norge) nemajú dosiahnutie pólu dostatočne preukázané. Predovšetkým Peary bol dlho posudzovaný za prvého pokoriteľa severného pólu, ku ktorému malo dôjsť 6. apríla 1909, výskumy v 80. a 90. rokoch minulého storočia však jeho úspech spochybnili. Prvým Čechom na severnom póle bol v roku 1928 František Běhounek, ktorý nad pólom preletel vo vzducholodi Italia. Prvý, kto prišiel na pól “po vlastných”, bol sir Wally Herbert. A to presne 6. apríla 1969.
Okrem severného zemepisného pólu existuje na severnej pologuli aj severný magnetický pól, ktorého poloha je nestála. V súčasnosti sa severný magnetický pól pohybuje rýchlosťou asi 15 km za rok smerom na Sibír, ktorej pobrežie dosiahne asi o 40 rokov.[1] V minulosti dokonca niekoľkokrát došlo k tomu, že sa severný magnetický pól presunul z jednej zemepisnej pologule na druhú (prepólovanie)[1].
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b Ján Madarás: Prepólovanie Zeme: hrozí čoskoro zánik civilizácie?, Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, eQuark, Online
Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]
|
Tento článok týkajúci sa geografie je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |