Preskočiť na obsah

Šinzó Abe

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Shinzō Abe)
Šinzó Abe
Šinzó Abe
Šinzó Abe, podpis (z wikidata)
57. premiér Japonska
V úrade
26. september 2006 – 26. september 2007
Predchodca Džuničiró Koizumi Jasuo Fukuda Nástupca
63. premiér Japonska
V úrade
26. december 2012 – 16. september 2020
Predchodca Jošihiko Noda Jošihide Suga Nástupca
Biografické údaje
Narodenie21. september 1954
Tokio, Japonsko
Úmrtie8. júl 2022 (67 rokov)
Kašihara, Nara, Japonsko
Politická stranaLiberálno-demokratická strana
Alma materUniverzita Seikei
University of Southern California
ProfesiaPolitik, politológ
Národnosťjaponská
Rodina
RodičiaŠintaró Abe a Jóko Kišiová
Manželka
Akie Abe (od 1987)
Odkazy
www.s-abe.or.jp/
Spolupracuj na CommonsŠinzó Abe
(multimediálne súbory)

Šinzó Abe (jap. 安倍 晋三Abe Šinzó, * 21. september 1954, Tokio – † 8. júl 2022, Kašihara[1]) bol japonský politik, bývalý predseda vlády Japonska v rokoch 2012 – 2020 a v rovnakom období tiež predseda Liberálno-demokratickej strany (LDP). Úrad premiéra zastával už aj v rokoch 2006 – 2007.Bol najdlhšie pôsobiaci predseda vlády Japonska v histórii.[2]

Abe sa narodil do politickej rodiny. Jeho starý otec Kan Abe bol poslancom parlamentu, jeho otec Šintaró Abe pôsobil v 80. rokoch 20. storočia ako minister zahraničných vecí vo vláde Jasuhira Nakasoneho. Taktiež jeho starý otec z matkinej strany, Nobusuke Kiši, bol politikom, medzi rokmi 1957 – 1960 bol premiérom Japonska za LDP. Abe absolvoval celú základnú školskú dochádzku v systéme tokijskej súkromnej školy Seikei. Tu, na univerzite Seikei následne tiež vyštudoval politológiu a študoval tiež na University of Southern California v Spojených štátoch amerických. Pracoval v súkromnom sektore až do roku 1982, kedy začal s prácou pre vládnu administratívu (v čase, keď jeho otec bol ministrom). Do politiky vstúpil v roku 1993, kedy vyhral voľby v prefektúre Jamaguči. Abe slúžil pod premiérmi Joširóm Morim a Džuničiróm Koizumim a nakoniec sa stal Koizumiho Najvyšším vládnym tajomníkom. Abe vstúpil do povedomia Japoncov hlavne pre svoj silný postoj, ktorý zastával voči Severnej Kórei, čo ho nakoniec vynieslo až do predsedníctva vládnucej Liberálno-demokratickej strany (LDP) a do úradu premiéra.

Úrad premiéra

[upraviť | upraviť zdroj]

Okrem toho, že Abe bude nasledovať ekonomickú politiku svojho predchodcu Koizumiho, rovnako sa predpokladalo, že zlepší napäté vzťahy s Čínskou ľudovou republikou. Bol 57. predsedom japonskej vlády (v 90. období), keď bol zvolený na zvláštnom zasadaní parlamentu 26. septembra 2006. Stal sa najmladším japonským premiérom od dôb druhej svetovej vojny a prvým, ktorý sa narodil až po vojne. 12. septembra 2007 však náhle rezignoval po mesiacoch škandálov svojej vlády a rastúceho politického tlaku. Vládol iba jeden rok. Nahradil ho Jasuo Fukuda.

Po prehratých voľbách v rokoch 2007, resp. 2009 musela strana LDP odísť do opozície. Vláda Demokratickej strany Japonska však trvala iba tri roky, počas ktorých sa vystriedali hneď traja premiéri. Abe sa vrátil do úradu predsedu vlády potom, čo ním vedená Liberálno-demokratická strana vyhrala predčasné voľby v decembri 2012. Menovaný bol 26. decembra 2012. Pre ním prevádzané ekonomické opatrenia sa vžilo označenie Abenomika.

Jeho popularita v roku 2017 výrazne klesala pre škandály vlády, stúpla však pri nebezpečenstve severokórejských jadrových testov.[3] V septembri roku 2017 oznámil ako predseda vlády zámer rozpustiť vládu pod svojím vedením a vyhlásiť predčasné parlamentné voľby, ku ktorým by malo prísť 22. októbra 2017.[4] Vo voľbách čelil najmä bývalej členke LDP a guvernérke Tokia Juriko Koikeovej.[5] Abe však dokázal presvedčivo zvíťaziť a spolu s koaličným partnerom, stranou Kómeitó, získal v oboch komorách parlamentu dvojtretinovú väčšinu.[3]

28. augusta 2020 Abe oznámil, že kvôli zdravotným problémom odstúpi z postu predsedu vlády a tiež predsedu LDP.[6] Jeho nástupcom v oboch funkciách sa stal v septembri 2020 jeho dlhoročný šéf úradu vlády, Jošihide Suga.[7]

8. júla 2022 podľahol následkom atentátu, ktorý bol na jeho osobu spáchaný. Atentátnik uviedol, že "s ním nebol spokojný." [8]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Shinzo Abe, Japan’s former prime minister, dies after being shot [online]. Londýn: Guardian News and Media Limited, 2022-07-08, [cit. 2022-07-08]. Dostupné online.
  2. Shinzo Abe: Japan's PM resigns for health reasons [online]. bbc.com, [cit. 2020-09-23]. Dostupné online.
  3. a b Bezo zmeny. Na premiérske kreslo zasadne v Japonsku opäť Šinzó Abe [online]. Hospodárske noviny, 1.11.2017, [cit. 2018-11-15]. Dostupné online.
  4. Japonský premiér Abe rozpustí parlament, chce předčasné volby. Aktuálně.cz, 2017-09-25. Dostupné online [cit. 2017-10-06]. (po česky)
  5. Japonský premiér rozpustil parlament. Předčasné volby budou v říjnu | Svět [online]. 2017-09-28, [cit. 2017-10-06]. Dostupné online.
  6. SUGIYAMA, Satoshi. Abe to resign over health, ending era of political stability [online]. japantimes.co.jp, [cit. 2020-09-23]. Dostupné online. Archivované 2022-07-08 z originálu.
  7. Suga's UN debut to focus on global cooperation to contain pandemic [online]. asia.nikkei.com, [cit. 2020-09-23]. Dostupné online.
  8. TÓDA, Mirek. Bol najmladším aj najdlhšie vládnucim premiérom Japonska. Šinzó Abe sa stal obeťou atentátnika [online]. Denník N, 2022-07-08, [cit. 2022-07-08]. Dostupné online.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Šinzó Abe