Ču Si
Si Ču alebo (častejšie) Ču Si, čín. 朱熹 pchin-jin Zhū Xī, (* 18. október 1130 – † 23. apríl 1200) bol čínsky filozof, predstaviteľ novokonfuciánskej školy dynastie Sung, zavŕšiteľ novokonfuciánskej scholastiky (akýsi čínsky Tomáš Akvinský alebo arabský al-Gazzálí). Do konfuciánstva začlenil budhistické a taoistické predstavy, vytváral komentáre ku konfuciánskym klasickým spisom a dal im metafyzický a filozofický základ.
Za prvotný považoval ideálny princíp li, za druhotný materiálny princíp čchi. Ideálna substancia li nemá formu, ani kvalitu, je nedostupná zmyslovému vnímaniu. V procese ustavičného striedania pohybu a pokoja vzniká päť praprvkov bytia: voda, oheň, drevo, kov, zem. Z ideálneho princípu li vyplýva vrodená povaha človeka. Základom spoločenského života musí byť prísne dodržiavanie etických a politických zásad konfuciánstva.
Dielo
Napísal vyše 70 prác, založil viac než 50 súkromných vyšších škôl a sám pre ne vyškolil niekoľko tisíc učiteľov.
Na rozdiel od novokonfuciovcov sa nesústredil len na Knihu premien. Spolu so svojimi žiakmi napísal obsiahle komentáre k Štyrom knihám, ktoré sú súčasťou deviatich klasických kníh konfucianizmu a slúžili ako základný text pre úradnícke skúšky v Číne až do roku 1905.
Externé odkazy
- FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.